05.10.2014, 20:52

Sankcie majú minimálny vplyv na slovenskú ekonomiku, tvrdí rakúska ekonómka

Sankcie majú minimálny vplyv na slovenskú ekonomiku, tvrdí rakúska ekonómka

V posledných rokoch sa vo svojich výskumoch venuje predovšetkým Slovensku. Rakúska ekonómka z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Doris Hanzl-Weiss oceňuje, ako sa krajina, ktorá sa za socializmu zameriavala najmä na zbrojársky a ťažký priemysel, zmenila na svetovú veľmoc v produkcii automobilov. V rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky povedala, že Slovensko po vstupe do Európskej únie prežíva "success story".

-Zaoberáte sa slovenskou ekonomikou. Ako k tomu došlo a čo vás podnietilo?-

V minulosti som sa venovala priemyselným štúdiám rôznych odvetví od potravinárstva, cez textilný až po automobilový priemysel. Slovensko ma v tomto smere veľmi zaujalo, pretože má za sebou pozoruhodný príbeh rozvoja priemyslu. Spočiatku som si myslela, že budem sledovať predovšetkým automobilový priemysel, no ako som ho spoznávala viac do hĺbky, zistila som, že ponúka omnoho viac.

-Automobilky sa často považujú za symbol úspechu slovenskej ekonomiky, ktorá sa za dvadsať rokov preorientovala z ťažkého a zbrojárskeho priemyslu na producenta áut. Čo podľa vás pomohlo k takejto zásadnej premene ekonomiky?-

Ak sa pozrieme pozorne na obdobie, ktoré spomínate, tak výrazným míľnikom, ktorý zmenil slovenskú ekonomiku, bol vstup do Európskej únie (EÚ). Už obdobie pred vstupom prinieslo na Slovensku výrazné zmeny a reformy, ktoré pomohli rozvoju hospodárstva. To viedlo k vyššej atraktivite krajiny pre vstup zahraničných investorov, ktorí dominujú napríklad v automobilovom priemysle.

-Ako pomohol Slovensku vstup do EÚ v porovnaní s ostatnými susedmi a členmi V4?-

Slovensko zaznamenalo spomedzi krajín regiónu najväčší ekonomický skok. Od roku 1991 až po súčasnosť zvýšilo svoj hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa z úrovne 43 percent priemeru EÚ na 77 percent. Hoci v čase rozdelenia federácie bolo na tom približne o 40 percent horšie ako Česká republika, v súčasnosti sa tento rozdiel znížil už len na štyri percentá. Z toho vidno, že dobiehanie Slovenska je veľmi rýchle.

-Na jar ste publikovali optimistickú prognózu rastu slovenskej ekonomiky. Ekonomický rast by mal byť v tomto roku 2,4 percenta, o rok 3,0 a v roku 2016 až 3,2 percenta HDP. To však boli údaje spred obdobia, ako sa začali uplatňovať obojstranné ekonomické sankcie medzi EÚ a Ruskom. Ako ovplyvnia Slovensko?-

V tomto roku pozorujeme zaujímavý vývoj slovenskej ekonomiky. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím nie je hlavným motorom slovenského rastu export. Po prvý raz od roku 2008 totiž výraznejšie rastie domáci dopyt. Čo je spôsobené aj silnejším rastom reálnych miezd pri nulovej inflácii. Prvá polovica roka sa vyvíjala v súlade s našimi očakávaniami. Situácia sa však mení, je menej stabilná a sami sme zvedaví, čo prinesie druhý polrok. V súčasnosti pripravujeme nové prognózy, ktoré zverejníme v novembri a dá sa predpokladať, že ekonomický rast bude o niekoľko desatín percenta revidovaný nadol.

-Čiže dôvodom sú predovšetkým vonkajšie riziká, týkajúce sa embarga...-

V súčasnosti sa embargo týka len potravinárskych produktov a ich vývoz zo Slovenska do Ruska je veľmi nízky.

-Slovenská ekonomika dlhodobo bojuje s nezamestnanosťou. V tomto roku začala klesať. Udrží sa tento trend?-

Trhy práce spravidla reagujú s oneskorením na vývoj ekonomiky. Prvý polrok 2014 však priniesol pozitívny vývoj, rast zamestnanosti, a teda aj pokles počtu ľudí bez práce. Predpokladám, že trend poklesu nezamestnanosti sa udrží až do roku 2016, keď by mala byť na úrovni 12 percent.

-To je v porovnaní s vývojom v EÚ stále vysoké číslo...-

Áno, to je pravda. Slovensko však naráža na niekoľko dlhodobých štrukturálnych problémov. Predovšetkým na veľké regionálne rozdiely, ktoré spôsobujú, že na trhu práce si ťažko hľadajú uplatnenie mnohí mladí ľudia i dlhodobo nezamestnaní. Vysokú mieru nezamestnanosti považujem za jeden z hlavných problémov slovenskej ekonomiky.

-Napriek tomu v niektorých strojárskych sektoroch slovenská ekonomika pociťuje už v súčasnosti nedostatok kvalitných pracovných síl...-

To súvisí so vzdelávacím systémom, ktorý nereflektuje v plnej miere potreby trhu práce. Aj preto je relatívne vysoká nezamestnanosť mladých na Slovensku. Musí sa viac prihliadať do budúcnosti na potreby priemyselných odvetví, ktoré dominujú a budú dlhodobo ťahať slovenskú ekonomiku.

-Slovenská ekonomika v poslednom desaťročí stojí a padá predovšetkým na úspechu automobiliek. Nie je zároveň aj príliš zraniteľná?-

Slovenská ekonomika je pomerne diverzifikovaná, pretože nestojí len na troch automobilkách spolu s rozvinutou sieťou subdodávateľov. Má aj iné dôležité odvetvia, ako je napríklad hutníctvo, výrobu pohonných látok, či elektrotechnický priemysel. Slovensko by však vzhľadom na tradície malo ešte viac rozvíjať strojárstvo.

-Spomínali ste význam zahraničných investícií pre rozvoj slovenskej ekonomiky. Do akej miery je pre investorov určujúce, že Slovensko, na rozdiel od susedov, platí spoločnou menou - eurom?-

Je to konkurenčná výhoda, ale keďže ju Slovensko zaviedlo v momente začínajúcej krízy, je ťažké rozpoznať priame efekty eura na slovenskú ekonomiku. 

-Vidíte v najbližšom období nejaké riziká, ktoré by mohli hroziť slovenskej ekonomike?-

Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a závislá od vývoja svojich najväčších obchodných partnerov, ako je napríklad Nemecko. Slovensko často s istým časovým odstupom kopíruje ekonomický vývoj v Nemecku. No z krátkodobého hľadiska isté riziká Slovensku hrozia. Tie sa týkajú budúceho vývoja v dvoch oblastiach. V zastavení dodávok zemného plynu z východu a v zákaze dovozu európskych áut do Ruska, ktorý môže poškodiť aj automobilový priemysel na Slovensku.

-Keďže je slovenská ekonomika vaším denným chlebíčkom, je niečo, čo vás na nej zaujíma najviac a fascinuje?-

Môjho predchodcu, mimochodom národnosťou Čecha, fascinovalo Slovensko svojím dynamickým vývojom, ktorý nastal po rozdelení Československa. Jeho štartovacia pozícia bola výrazne horšia ako v prípade Česka. Toto obdobie viac ako dvoch desaťročí fascinuje aj mňa. Myslím si navyše, že táto "success story" Slovenska sa ani zďaleka nekončí.

 

Súvisiace články