11.03.2015, 00:00

Európa spustila obrie rotačky. Vyťažiť z toho môže aj Slovensko

Európska centrálna banka chce mesačne nakúpiť cenné papiere za 60 miliárd eur.

Európa spustila obrie rotačky. Vyťažiť z toho môže aj Slovensko

Kým americká centrálna banka sa pre tento krízový krok rozhodla doteraz už trikrát, jej európska sestra sa k nemu odhodlala vôbec prvý raz. Reč je o kvantitatívnom uvoľňovaní, ktoré spustila vo veľkom šýle. To znamená, že do obehu sa snaží natlačiť nové peniaze, a to skupovaním cenných papierov krajín eurozóny. Každý mesiac má na to vyčlenených 60 miliárd eur, pričom robiť tak chce aspoň do jesene 2016. Faktom je, že ide o najväčší nákup aký kedy Európska centrálna banka vo svojej histórií vôbec uskutočnila.

Naštarovať ekonomiku

„Prebieha to tak, že ECB prostredníctvom jednotlivých národných bánk, teda na Slovensku prostredníctvom Národnej banky Slovenska, skúpi od komerčných finančných domov cenné papiere, za ktoré zaplatí akoby novými peniazmi,“ objasňuje analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Má to ale podmienku – európska banka má záujem len o veľmi bezpečné dlhopisy. Také, ktoré majú splatnosť aspoň 30 rokov.

Takto sa ECB podarí vymeniť bankám, ale aj firmám papiere za reálne peniaze, ktoré môžu ďalej používať. Napríklad nakupovať rizikovejšie, ale výnosnejšie papiere. Tým sa však na druhej strane môže stať celý systém rizikovejší.


Čítajte viac:

Banka môže mať problém dosiahnuť svoj cieľ

Lacné euro? Pocítime ho všetci


Tam to však nekončí. Na svoje by si mohli prísť aj firmy či ľudia. Kvantitatívne uvoľňovanie môže ešte znížiť hladinu úrokových sadzieb, ktoré sú dnes už aj tak na historických minimách. Na druhej strane však nie je istota, že úvery skutočne poklesnú. Banky sa totiž do týchto krokov v súčasnosti príliš nehrnú. Okrem toho, ako upozorňuje Pánis, výhodnejšie pôžičky nezaručujú, že o ne ľudia skutočne aj budú mať záujem.

Analytikov sme sa opýtali na to, čo od kvantitatívneho uvoľňovania môžeme očakávať.

Kto budú víťazi a kto porazení takéhoto programu eurozóny?

Kamil Boros,
analytik X-Trade Brokers

 

 

QE je potrebné vnímať v kontexte celého balíčka opatrení politiky ECB (ultra-nízke sadzby, záporné depozitné sadzby, lacné úvery pre banky...). Tieto opatrenia znižujú úročenie, a to predovšetkým dlhodobé, keďže krátkodobé je už pomaly na nule. Nízke dlhodobé úročenie má minimálne tieto dva vedľajšie účinky - transferuje zdroje od sporiteľov k dlžníkom (teraz nehovorím o niekoľkých mesiacoch deflácie/minimálnej inflácie, ale z dlhodobejšieho hľadiska), a zároveň vytvára priestor pre vznik investícií, ktoré sa pri zvýšení sadzieb môžu stať nerentabilnými. Takisto zvyšuje ceny aktív (akcií, dlhopisov) na finančných trhoch na úrovne, ktoré nie príliš korešpondujú s ich fundamentálnou hodnotou.

Richard Koza,
portfólio manažér Atwel International

 

 

Rozhodne najviac získa Nemecko, ako exportný kráľ. Grécko pravdepodobne z toho zas toľko mať nebude, rovnako ako ďalšie málo exportne zdatné krajiny EÚ. Pravdepodobne sa opäť zväčšia rozdiely medzi silnými štátmi EÚ a slabými štátmi EÚ. QE nerieši to, že EÚ je zoskupenie krajín s rôznymi ekonomikami.

Stále to bude o tom, či Nemecko bude chcieť svoje peniaze dávať slabým krajinám EÚ. Je to skutočne dávať, nie požičiavať.

Juraj Karpiš
Juraj Karpiš, 
analytik,Iness

 

 

Víťazom sú politici a zadlžené štáty, ktoré vďaka opatreniam ECB zameraným na znižovanie úrokov nemusia vyrovnávať rozpočty a racionalizovať verejné výdavky. To v budúcnosti ekonomika zaplatí vyššími daňami a nižším ekonomickým rastom. Porazenými sme my všetci, čo používame eurá, ktoré vďaka týmto krokom stratili časť kúpnej sily, ale napríklad aj budúci dôchodcovia, ktorým nízke úroky oddiaľujú dôchodkový vek.

Tomáš Porhajaš
Tomáš Porhajaš
Brevia Finance

 

 

Európska Únia nemá rozsiahle skúsenosti s QE, avšak história ukazuje, že použitie QE vo Veľkej Británii alebo v USA bolo relatívnym úspechom. Profitovať bude súkromný sektor, peniaze budú lacnejšie, ekonomická aktivita sa zvýši, čo všetko by malo mať za následok tvorbu pracovných miest, ktorá je nosná v túto chvíľu. Napríklad Nemecko má stabilnú ekonomiku s pozitívnym rastom cien, HDP (+0.7%; q/q) a aj maloobchodných predajov. Tu sa QE nestretlo s prílišným ohlasom, avšak ekonomikám na opačnej strane škály by QE malo pomôcť. Otázkou ostáva management a efektívne využitie kapitálu a následný exit.

Bude mať nákup vládnych dlhopisov vplyv na národné ekonomiky? Aký by bol na ekonomiku Slovenska?

Kamil Boros
Ja osobne si myslím, že očakávania od QE sú väčšie ako jeho potenciál. A to preto, že banky sú pri úverovaní obmedzené kapitálom a dopytom po úveroch a nie tým, koľko rezerv centrálna banka napumpuje na medzibankový trh (napríklad aj prostredníctvom QE). A tak si myslím, že dopad bude obmedzený. Nižšie dlhodobé úročenie ale určitý vplyv mať bude, zázraky však nečakám. Keď rast ekonomiky zrýchli, tak si nemyslím, že to bude primárne kvôli QE.

Richard Koza
Áno, úrokové sadzby vládnych dlhopisov všetkých krajín EÚ významne klesli, niekde sú dokonca negatívne. To uľavilo rozpočtom. Otázkou ale je, či krajiny budú chcieť robiť potrebné reformy. Alebo či len využijú situáciu na to, aby si čo najviac napožičiavali.

Tomáš Porhajaš
Základ je určite spomínaná tvorba nových pracovných miest a celkové zvýšenie likvidity v jednotlivých ekonomikách. Predpokladám zvýšenie obchodnej aktivity v EÚ a keďže je Slovensko otvorená ekonomika, dopad by mal byť pozitívny. Zvýšenie objemu kapitálu v obehu (i keď v praxi iba elektronicky) má a bude mať za následok oslabenia eura. Toto tiež podporí jednotlivé ekonomiky, keďže sa očakáva zvýšený príliv investícií, turistov a posilnenie exportu.

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.