04.02.2016, 12:57

Slovensku hrozí cenová bublina, pred lacnými úvermi si treba dávať pozor

Slovensku hrozí cenová bublina, pred lacnými úvermi si treba dávať pozor

Už takmer rok Európska centrálna banka (ECB) podporuje eurozónu politikou kvantitatívneho uvoľňovania, teda vykupovania dlhopisov s cieľom znižovať úroky. Pumpovanie peňazí do ekonomiky však vedie k mnohým deformáciám, ktoré sa skôr či neskôr ukážu. Povedal v diskusnej relácii na TABLET.TV ekonóm z Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz Juraj Karpiš.

„U nás hrozí cenová bublina, pretože peňažná zásoba v ekonomike rastie rovnakým tempom ako tesne pred krízou v rokoch 2007 a 2008. Lacné úvery môžu zvýšiť ponuku v stavebníctve, no ekonomike to nemusí pomôcť. Španieli mohutne stavali pred krízou a teraz tam vidíme mestá duchov. Preto je už potrebná opatrnosť,“ zdôraznil Karpiš s tým, že jedným z cieľom kvantitatívneho uvoľňovania je aj pomalé zvyšovanie inflácie tak, aby sa rast cien blížil k 2 percentá ročne.

To sa nateraz nepodarilo, keďže eurozóna prežíva obdobie miernej deflácie, teda poklesu cien. „Nie je však správne pozerať sa len na spotrebiteľskú infláciu a ignorovať najväčší trh, trh s dlhopismi. Aj v USA pred krízou sledovali len spotrebiteľskú infláciu a zdalo sa im všetko v poriadku, no ignorovali ceny domov, akcií a dlhopisov a potom to celé prasklo,“ upozornil Karpiš.

Eurozóna by podľa neho mala ekonomicky fungovať ako USA, kde je spoločná mena, ale každý federálny štát má vlastnú rozpočtovú politiku. „Zároveň by jednotliví členovia eurozóny zodpovedali za svoje dlhy, čiže by ich bolo možné nechať zbankrotovať. To sa porušilo v roku 2010 v prípade Grécka, ale malo by sa znovu zaviesť. Ak má niekto problém a musí reštrukturalizovať dlh, tak sa nemáme pozerať na to, či to poškodí francúzsku alebo nemeckú banku. To by mala byť starosť francúzskej alebo nemeckej vlády,“ zdôraznil Karpiš. V eurozóne nie je ochota robiť nevyhnutné reformy, pretože politika kvantitatívneho uvoľňovania zo strany ECB a nízke úroky k tomu nikoho nenútia. Podľa Karpiša však eurozóna neprežije bez fiškálnej disciplíny. „Grécko nie je najväčší problém eurozóny. Zvyšuje sa taliansky dlh a tamojšia ekonomika prakticky nerastie. Už tam majú takmer dve stratené dekády. Takmer 10 rokov po kríze a po opatreniach, ktoré mali zlepšiť ekonomiku, rastie aj vo Francúzsku nezamestnanosť. To sú dve veľké ekonomiky. Dá sa to ignorovať, ale len dovtedy, kým bude ECB poskytovať nízke úroky,“ dodal Karpiš.

Súvisiace články