„Prohibícia drog je tým najhorším spôsobom, ako zabrániť ich užívaniu. Nie len, že je to extrémne drahé, nafukuje to čiernu ekonomiku a stojí množstvo ľudských životov. Drogy by mali byť každému dostupné v lekárňach.“ Známy kritik boja proti drogám, harvardský ekonóm Jeffrey Miron dal so sebe opäť vedieť, tentokrát sa o svojich kontroverzných názoroch rozhovoril pre nemecký Der Spiegel.
To, že téma je to skutočne explozívna, svedčia aj reakcie nemeckej verejnosti, ktorá sa rozdelila na dva tábory – na tých, ktorí s názormi profesora súhlasia a tých, čo sú ostro proti. A hoci sa jeho pohľad na vec môže zdať príliš radikálny, v ekonomických kruhoch s ním zďaleka nie je jediný. Podobné riešenie napríklad dlhodobo presadzuje známy magazín The Economist. Tu je prečo:
Superdrahá vojna
Vojna proti drogám stojí len Spojené štáty ročne podľa odhadov profesora 85 až 90 miliárd dolárov. Polovica z tejto sumy je štátom priamo vynakladaná na protidrogové opatrenia, druhú polovicu stratí na nevybratých daniach z predaja. Obrovské náklady sú však len jedna strana mince. Tou druhou je nafúknutie obrovského čierneho trhu, ktorý okrem predaja drog do svojho „portfólia“ nabaľuje aj ďalšie nelegálne aktivity, od zbraní až po obchod s bielym mäsom.
„Ak veríte v to, v čo Amerika o sebe tvrdí, že verí, teda v slobodu, individualizmus a osobnú zodpovednosť, tak musíte drogy legalizovať, a to všetky,“ vyhlásil v rozhovore Miron. Na argument, že legalizácia by priniesla zvýšený počet závislých narkomanov, odpovedá: „Bola by to zlá vec? Ak sa na to pozrieme cez prizmu ekonómie, tak je to, aspoň čiastočne, dobrá vec. Každé pravidlo, ktoré mi bráni, aby som robil to, čo ma robí šťastným, je zlé.“
Zdroje: Office of National Drug Control Policy, FBI
Libertarián Miron práve týmto tvrdením mnohých zdvihol zo stoličky. „No a čo. Mnohí sú závislí od kofeínu alebo piva. Alebo jedla, športu. Toto však štát nezaujíma,“ vyhlásil. Účinky tvrdých drog sú podľa neho v mnohých prípadoch precenené. Argumentuje príkladom kokaínu, ktorý je podľa neho bežnou súčasťou Wall Street, pričom tamojší bankári a burzoví makléri len ťažko zodpovedajú v spoločnosti rozšíreným predstavám o narkomanoch. „Títo chlapíci majú vysoké príjmy, dobrú zdravotnú starostlivosť a stabilné životné zázemie. Samozrejme, drogy berú aj nízkopríjmové skupiny, ktoré sa o toto oprieť nemôžu a nakoniec skončia horšie ako zle. Drogy samé o sebe však za to nemôžu, môžu za to ich zlé životy,“ myslí si si Miron.
Nižšia cena, viac bezpečnosti
Ekonóm vo svojich špekuláciách ide ešte ďalej – keby boli drogy legálne, radikálne by sa znížila ich cena, štát by z ich predaja profitoval a navyše by sa stali kvalitnejšími, keďže by vymizla prax ich riedenia rôznymi prímesami. „Zoberte si napríklad taký heroín. Ľudia si ho väčšinou aplikujú intravenózne, lebo je drahý a takto chcú zvýšiť jeho účinky. Keby bol však legálny, klesla by jeho cena a ľudia by ho potom väčšinou už len fajčili.“
A to, že väčšina drog robí ľudí agresívnejšími? Miron tomu neverí a argumentuje príkladom alkoholu, ktorého efekt na spoločnosť je oveľa väčší, a predsa ho nikto nezakazuje. „Je to práve prohibícia, čo plodí násilie. Pri vojnách drogových kartelov zomierajú často aj nevinní ľudia.“ Spomína príklad Mexika, ktorého severná časť pri hraniciach s USA sa už roky zmieta v krvavej vojne proti drogám. „Existujú dokonca aj štúdie, ktoré dokazujú, že legalizácia drog vedie k menšej kriminalite, lebo díleri už neprichádzajú tak často do konfliktov.“
Negatívnych následkov legalizácie drog sa pritom neobáva. „Keď v Amerike svojho času skončila prohibícia, neznamenalo to, že celý národ sa stal alkoholikmi.“ Vyššie počty ľudí užívajúcich najmä ľahšie drogy však predpokladá. Seba nevynímajúc - „Keby hoci už zajtra legalizovali drogy, vyskúšal by som ich všetky. Po takom čase, ako sa tejto téme venujem, som jednoducho zvedavý!“