Dodnes sa im v okolí hovorí "cesnakári". Typická štipľavá vôňa sa dlhé desaťročia tiahla z každého poľa v Dolnom Němčí a cesnaku bolo toľko, že miestni poľnohospodári dokázali "nakŕmiť" celý Zlínsky kraj aj väčšinu domácností v Česku.
A tiež platilo, že kto sa do strúčika zahryzol, mal čo robiť, aby mu z očí nevytryskli slzy. "Je tu ťažká pôda, v ktorej je všetko, čo cesnak potrebuje. Vždy bol najkvalitnejší v republike, ľahko rozoznateľný, "poznamenal bývalý šéf poľnohospodárskeho družstva Josef Juřenčák.
Aj preto bola slovácka obec vždy považovaná za českú cesnakovú veľmoc. Tento rok ale na miestnych poľnohospodárov doľahla niekoľkoročná kríza. "Už sme cesnak nenasadili. A osobne si nemyslím, že sa k jeho pestovaniu niekedy vrátime, " povedal riaditeľ družstva Lubomír Nedbal.
Podľa expertov je to dôsledok zahraničného dovozu z Číny, či Španielska, ktorý českú plodinu začal z trhu vytláčať už v 90-tych rokoch. Po pár rokoch tak s cesnakom skončili hlavne družstvá, ktoré ho pestovali na plochách o desiatkach hektárov.
Produkcia už len pre seba
Čo bol napríklad aj juhomoravský Bzenec, neďaleký Bánov a ďalšie družstvá. "V obchodoch stál čínsky cesnak tridsať korún (1,1 eur), čo nikto u nás pochopiteľne nebol schopný za takú cenu vypestovať," priblížil popredný odborník Jan Kozák.
Družstvo v Dolnom Němčí zotrvalo z veľkopestovateľov zrejme najdlhšie. Prečo? Už pred rokmi tu poľnohospodári hovorili o tom, že úcta k tradícii je viac než fakt, že ide o ekonomicky výhodnú plodinu. Hlavný odbyt našli vo farmaceutickej firme, ktorá cesnakové silice používala na rôzne výrobky.
V roku 2013 už v obci vysadili len dva hektáre, zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi to bola stovka hektárov. Na okopávanie, zber a čistenie sa schádzali stovky študentov i brigádnikov zo širokého okolia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo veľké prevádzky v Česku končia.
"Je to fyzicky ťažká práca. Existujú síce stroje, ale nie na všetko," uviedol predseda Zeleninárskej únie Čiech a Moravy Jaroslav Zeman. Na rovnaký problém narazil aj miestny pestovateľ zeleniny Antonín Světinský. "Tento rok už som zasadil len pár kilogramov pre seba," konštatoval.
Cesnak aspoň v erbe
Väčšinu ponuky v obchodných reťazcoch stále pokrýva dovoz. Z necelých ôsmich tisíc ton, ktoré každý rok Česi spotrebujú, sa len zhruba tretina vypestuje v Česku.
Regionálni farmári a drobnejší pestovatelia sa lacnej konkurencii stále nevyrovnajú. Ešte pred dvoma rokmi predávali kilogram cesnaku za takmer 200 korún (7,4 eur), vlani už cena klesla zhruba na polovicu.
A napríklad na tradičnom festivale v Buchlovice vlani pestovatelia predávali cesnak s certifikátom za zhruba 150 korún (5,5 eur). "Českí spotrebitelia už pochopili, že do polievky z dovážaného cesnaku musia dať štyri strúčiky, zatiaľ čo českého stačí jediný. Lenže kým sa k nemu úplne vrátime, tak to potrvá," poukázal Zeman.
V Dolnom Němčí tak bude tradíciu zrejme pripomínať už len pár záhradiek a cesnakové šúľky v obecnom znaku. "Pripojili sme ho k viniču, ktorú už síce dlho nepestujeme, ale v minulosti k nám patril. Rovnaké je to s cesnakom. Aj keď ho už nezberáme vo veľkom, historicky je s týmto miestom spojený," vysvetlil starosta slováckej obce František Hajdúch.