Banky na Slovensku posielajú príliš veľa zisku do zahraničia svojim vlastníkom. Znepokojuje to Národnú banku Slovenska, ktorá upozorňuje, že až 75 percent zárobku bánk putuje vo forme dividend do zahraničia a len 25 percent si nechávajú vo forme vlastného kapitálu. V minulosti bol pritom pomer „odtečeného“ kapitálu do materských firiem opačný. Centrálna banka sa chystá tlačiť na finančné domy, aby to zmenili.
Ideálny pomer medzi ziskom, ktorý odchádza za hranice a ktorý ostáva v podobe kapitálového vankúša, sa však nedá určiť presne. „Tento pomer závisí od viacerých ukazovateľov a je rozdielny pre každú banku. Dôležitá je napríklad momentálna výška kapitálovej primeranosti, očakávaná výška kapitálovej požiadavky v nasledujúcich rokoch alebo aj očakávané tempo rastu úverov,“ vysvetľuje Martina Solčanyiová, hovorkyňa NBS.
Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie tvrdí, že dividendová politika bánk nie je problém. „Väčšie riziko pre banky je prostredie nízkych úrokových sadzieb kombinované aj s poslednými vážnymi legislatívnymi zásahmi v podobe cenovej regulácie,“ dodáva.
Kapitálu majú dosť
Podľa údajov centrálnej banky kapitálová primeranosť celého bankového sektora dosiahla ku koncu minulého roka 17,7 percenta, čo je dobrý výsledok. Kapitálová primeranosť je podiel vlastného kapitálu na rizikových aktívach. V podstate má vytvoriť akýsi kapitálový vankúš v prípade zlých časov. Po finančnej kríze sa výrazne zvyšovala, aby sa neopakoval scenár, že by banky museli byť zachraňované z verejných peňazí. Dnes by mali mať banky vlastný kapitál na úrovni osem percent. Všetky banky na Slovensku túto hranicu výrazne prekračujú. Sberbank Slovensko mala v marci kapitálovú primeranosť na úrovni 18,4 percenta. „V poslednom období sa neustále zvyšuje,“ uvádza Jakub Mendel, hovorca Sberbank Slovensko. Najvyšší podiel vlastného kapitálu k rizikovým aktívam má Slovenská sporiteľňa až cez 20 percent. „Vzhľadom na nadštandardnú kapitálovú vybavenosť banka vyplatila za rok 2015 dividendy akcionárovi vo výške 89 percent,“ uvádza hovorkyňa Slovenskej sporitelne Marta Cesnaková.
Rizikové úvery
Ďalšie riziko pre banky sa vytvára na realitnom trhu. Finančné domy totiž požičiavajú klientom na hranici pravidiel, ktoré im ešte v roku 2014 nastavila centrálna banka. Podľa nich od apríla tohto roka môžu banky poskytovať maximálne 15 percent úverov, pri ktorých hodnota založeného bytu či domu (LTV) tvorí viac ako 90 percent výšky úveru. Na trhu aj kvôli veľkej konkurencii je podľa NBS až príliš veľa úverov na bývanie s hodnotou nehnuteľnosti k sume úveru okolo 90 percent, hoci všetky banky dodržiavajú pravidlá.
V OTP Banke je podiel nových úverov s 90-percentným LTV na úrovni približne 20 percent. UniCredit Bank má hraničné LTV od 89 do 90 percent až pri 29 percentách novoposkytnutých úverov. „Ak chce klient viac ako 90-percentnú hypotéku, dostane úrok s prirážkou,“ dodáva Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Vysoké úvery však vytvárajú riziko. „Takéto hypotéky významne prispievajú k rýchlemu zadlžovaniu slovenských domácností,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik, riaditeľ portálu Finančný kompas.
Zvýšenie podielu 90-percentných hypoték je rizikom aj v prípade, že by došlo k výraznému poklesu cien nehnuteľností na trhu. „Ak by totiž poklesli o viac ako desať percent, časť takýchto hypoték by sa v bankách stala nedostatočne zabezpečenými, čo môže vytvárať pre banky riziká,“ dodáva Ovčarik. Aj pre dlžníka je vysoká hypotéka riskantná. Ak by klesla cena jeho bytu, ani jeho predajom by nesplatil celý úver na bývanie.
KarikatúraĽubomír Kotrha
StoryEditor
Kapitál slovenských bánk odteká za hranice
Viac ako 70 percent zisku finančné domy posielajú cez dividendy materským spoločnostiam. Ich stabilitu to zatiaľ neohrozuje.