Tak zhruba rok po tom si v rámci road tripu po Balkáne bez problémov vybral eurá z bankomatu v Čiernej Hore, ktorej banky si od ECB eurá požičiavať ani nemôžu.
Čierna Hora má zvláštny menový režim. Nemá vlastnú menu, ale unilaterálne adoptovala euro, nad ktorého tvorbou nemá žiadnu kontrolu. Takýto režim má minimálne tri špecifiká (určite je ich viac, napadli ma len tieto):
1) Kým krajina funguje prevažne vo svete kešu (čo platí pre väčšinu tých, v ktorých sa platí cudzími menami), tak sa namiesto domácich papierikov s veľa nulami sa platí dolármi alebo eurami. Čím rozvinutejší je v krajine bankový systém, tým viac v nej kolujú elektronické peniaze, ktoré vznikajú vo forme rôznych úverov a tie už nie sú naplno kryté cudzím obeživom v krajine. Keby sa povedzme na Slovensku z nejakého dôvodu vytvorili dlhé rady pred bankomatmi, tak príde niekoľko obrnených vozidiel s čerstvo vytlačenými eurami. Keby sa vytvorili v Čiernej Hore, tak centrálna banka si eurá vytlačiť nemôže a banka by musela byť zatvorená. Klientom by reálne hrozilo, že prídu o časť svojich vkladov.
2) Teoreticky by banku mohol zachrániť štát. Ten si však nepožičiava v domácej mene a pokiaľ by bol bankový problém väčšieho charakteru, tak by bez garancie centrálnej banky len ťažko vydaldlhopisy v objeme niekoľko desiatok percent HDP. Čiže podobne ako banky, ani štát sa nemôže spoliehať na to, že ho centrálna banka podrží.
3) Na financovanie importov je potrebné si buď zarobiť, alebo požičať si v zahraničí. Žiadne také, že keď krajina viac dováža, ako vyváža, tak jej kvôli vyššiemu dopytu po cudzej mene ako po domácej oslabí mena a môže teoreticky dovážať ďalej (i keď už za drahšie), buď máš eurá, alebo nemáš. A tu pri Čiernej Hore nastáva celkom zaujímavá situácia.
V roku 2015 bol deficit bežného účtu platobnej bilancie (ktorý je v drvivej väčšine tvorený deficitom na obchodnej bilancii) 13 percent, čo je brutálna nerovnováha. Keď som sa pozeral na čísla čiernohorskej centrálnej banky a svetovej banky, tak mi z toho vyšlo, že je financovaný predovšetkým remitenciami.
Teda peniazmi, ktoré Černohorci prinesú/pošlú domov zo zahraničia. Čiže ročne odíde z ekonomiky, ktorá si nie je schopná tlačiť vlastnú menu obeživo v objeme 13 percent HDP a to je recyklované späť čiernohorskými gastarbeitermi. Keď sa však títo rozhodnú usadiť vonku, tak s nimi klesne aj importná kapacita ekonomiky.
Človek by povedal, že monetárny systém, ktorý používa cudziu menu, je stabilnejší. A to preto, že 1) štát; 2) banky vedia, že za nimi nestojí žiadna centrálna banka a tak by sa mali správať konzervatívnejšie. Lebo vedia, že im málokto požičia bez toho, aby im veril, že si na vyplatenie dlhu zarobia (to v systéme s centrálnou bankou neplatí).
Čísla to však úplne nepotrvdzujú, v roku 2015 mala Čierna Hora verejný dlh k HDP na úrovni 66 percent, čo by v našich zemepisných šírkach bolo vnímané pomaly ako bankrot. Čo sa týka dlhu súkromnej sféry, tak bankové pôžičky domácnostiam predstavujú cca. 25 percent HDP, čo je viac ako v Rumunsku či Bulharsku (čo zase neznamená, že sú vysoké). Veľmi nízky je však v porovnaní s postsocialistickými krajinami EÚ podnikový dlh (tiež okolo 25 percent HDP), čo môže znamenať, že banky sa v takomto monetárnom režime do podnikových pôžičiek, ktoré by mali byť teoreticky rizikovejšie ako hypotéky, príliš nehrnú. Čiže verejný sektor v Čiernej Hore príliš konzervatívny nie je, banky sú však už opatrnejšie.
Sám som zvedavý, ako to v Čiernej Hore dopadne. Či monetárny režim s importovanou menou bez domácej tlačiarne dokáže vytvoriť dostatočné mantinely pre zodpovedné hospodárenie a teda či krajina vydrží s eurom, až kým vstúpi do eurozóny (resp. kým sa eurozóna rozpadne).
Alebo v nej dovtedy dôjde k fiškálnej a/alebo bankovej kríze, pri ktorej sa na rozdiel od Grécka nebude môcť spoliehať na externého záchrancu a zrejme by to skončilo tlačením vlastných papierikov.
P.S.: Keď raz Čierna Hora vstúpi do EÚ, tak bude mať eminentný záujem vstúpiť do eurozóny, aby jej bankové a verejné záväzky „garantovala“ ECB. Eurozóna teda môže byť rada, že má istého aspoň jedného potenciálneho člena.