V prostredí nízkych (a ďalej klesajúcich) výnosov z dlhopisov, nízkej inflácie a nízkeho ekonomického rastu je to každým dňom čoraz väčšia výzva. Vedie investorov k priam archeologickej práci prekopávania sa svetom finančných trhov a nachádzania stabilného a bezpečného toku hotovosti, čo spôsobuje masovo najrôznejšie deformácie naprieč trhmi aktív.
Záporné sadzby už nevyzerajú ako príbehy Alice z ríše zázrakov, ale sú nútene akceptovanou realitou, kde veritelia platia za privilégium požičať vládam. Takmer svet na ruby. Centrálne banky síce možno s prižmúrením očí označiť nezávislé od vlád, no určite nie sú nezávislé od trhov.
Pôsobia ako ich babysitteri, keď v prípade akéhokoľvek poklesu sa ústretovo ponáhľajú na pomoc ďalšími dávkami menového uvoľnenia pri páde dlhopisových výnosov na nové historické pivničné minimá. Možno jasne povedať, že sa správajú závisle, no nie od makrodát ako často deklarujú, ale od úrovní akciových trhov.
Na tomto pozadí sa investori rozhliadajú po alternatívach a vzhľadom k argumentu, že niet inej možnosti, chtiac-nechtiac zvyšujú expozíciu voči rizikovejším aktívam, ako korporátne dlhopisy, dividendové akcie či aktíva na rozvíjajúcich sa trhoch.
Výsledkom je kompresia rizikových prirážok dlhopisov napriek evidencii, že prichádza už druhá polovica hospodárskeho cyklu, kde by vývoj na tomto poli mal byť presne opačný, rast cien akcií paradoxne pri poklese ziskovosti firiem a teda rast valuácií a fundamentálne neopodstatnený rasti cien na emerging trhoch napriek vysokému zadlženiu a nízkej návratnosti investícií v týchto kútoch sveta.
Zatiaľ je na trhoch znížená volatilita a nebadať na prvý pohľad veľký strach. Idylické leto, všetko prebieha hladko. V skutku, rally rizikovejších aktív potom dáva zmysel a mohla by dovtedy, kým budú výnosy dlhopisov klesať.
A tie klesajú a klesajú omnoho dlhšie a omnoho hlbšie pod nulu, ako si ktokoľvek vedel predstaviť, predovšetkým vďaka už spomínanému kvantitatívnemu uvoľňovaniu centrálnych bánk po celom svete. Problém by mohol nastať, keď sa tento vývoj otočí.
Je však takmer nepredpovedateľné povedať, kedy sa tak stane a bublina praskne. To zistíme prakticky, ako pri každej inej bubline- až ex post. Isté je len jedno, ak sa tak stane, bude to náhle, rýchle, intenzívne a s ničivými dôsledkami. Zatiaľ to pripomína čakanie na Godota.
No ani takéto prostredie by nemalo odchyľovať od pravidelného investovania do akcií. Pamätajte si, viac peňazí bolo stratených v očakávaniach a chránení sa pred korekciami, ako počas nich samotných. Po každej búrke vyjde slnko.