10.01.2017, 00:00

Ekonomický div sa volá Kazachstan

Najväčšia stredoázijská republika zažila boom najmä vďaka rope. Teraz investuje do rozvoja technológií.

Symbolom rozvoja Kazachstanu je metropola Astana. Ešte pred 25 rokmi to bolo lokálne mestečko s nízkymi budovami, dnes jej dominujú mrakodrapy, monumentálne budovy a široké bulváry.
Zdroj: Reuters

Keď si Američania v novembri minulého roka zvolili Donalda Trumpa za svojho nového prezidenta, telefonicky mu blahoželalo niekoľko svetových politikov. Medzi nimi aj dlhoročný kazašský líder Nursultán Nazarbajev. Práve v rozhovore s ním označil Trump hospodársky vývoj v najväčšej stredoázijskej republike za ekonomický zázrak.


Mediálny a realitný magnát, ktorý si už budúci týždeň sadne do Oválnej pracovne Bieleho domu, dobre vedel, čo hovorí. Kazachstan sa pod pevným vedením autoritárskeho prezidenta Nazarbajeva stal ekonomickým lídrom celého regiónu. Hoci v prvých rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu sa kazašská ekonomika svrkla o 30 percent, v nasledujúcom období si to plne vynahradila. V prvom desaťročí nového tisícročia rástla v priemere o osem percent hrubého domáceho produktu ročne.

Raketový rast
Výsledkom bola rýchla modernizácia krajiny. Ekonomický rast bol viditeľný nielen na grafoch, ale aj pri bežnom pohľade. Kto navštívil Kazachstan začiatkom 90. rokov, dnes by ho spoznával len s veľkými ťažkosťami.


Nazarbajev si napríklad z peňazí utŕžených najmä z ťažby ropy a zemného plynu postavil nové hlavné mesto. Alma-Atu nahradila pred 20 rokmi Astana, ktorá zažila obrovský rozmach. Mesto, ktoré malo ešte v polovici 90. rokov niečo viac než 200-tisíc obyvateľov, je dnes domovom pre zhruba 850-tisíc ľudí.

Drevené búdy a nízke jednoposchodové budovy nahradili mrakodrapy, široké bulváre a monumentálne stavby divadiel, knižníc či mešít.

Kazachstanu neublížila ani globálna finančná kríza. Kým ekonomický rast väčšiny západných krajín sa od jej vypuknutia potácal okolo nuly, Kazachstan ešte pred piatimi rokmi rástol o viac než sedem percent. Potom sa začal pokles. Rast sa v roku 2015 dostal na úroveň 1,2 percenta. Vlani rástla kazašská ekonomika podľa predbežných odhadov o 0,4 percenta HDP.

Jedným z dôvodov tohto poklesu bol prudký prepad cien ropy na svetových trhoch. Ťažba ropy a zemného plynu je totiž hlavným priemyselným a exportným odvetvím v krajine. „Kazachstan do určitej miery doplácal nielen na nízke ceny ropy, ale tiež všeobecne na dlhodobejší pokles cien komodít. Týka sa to predovšetkým nerastných surovín,“ vysvetlil pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Diverzifikácia ekonomiky
V súčasnosti má krajina stále obrovský potenciál najmä vďaka širokej palete nálezísk nerastných surovín. Na druhej strane, pokles cien surovín i veľká závislosť od energetického sektora prinútila v posledných rokoch kazašských lídrov, aby začali diverzifikova

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN.

Aj vďaka vám môžeme tvoriť poctivý obsah. Zaregistrujte sa do HNkonta a čítajte naše spravodajstvo, analýzy i komentáre. Všetko na jednom mieste a v kontexte. Ďakujeme, vážime si vašu podporu.

HNkonto umožňuje prístup k informáciám z Hospodárskych novín a aj k vybraným titulom vydavateľstva Mafra Slovakia.

HNkonto Vám umožní prístup k digitálnemu obsahu Hospodárskych novín a špecializovaných titulov vydavateľstva MAFRA Slovakia. V prípade problémov, skúste prosím obnoviť stránku (napríklad stlačením [F5] alebo Aktualizovať v okne prehliadača).