12.01.2017, 00:00

Irán lákajú stomiliardové investície

Islamská republika ťaží najmä z ukončenia embarga a rastu cien ropy. Šancu v nej cítia aj slovenské spoločnosti.

ropa, ťažba ropy
Zdroj: Reuters

Irán sa po vlaňajšom zrušení hospodárskych a finančných sankcií otvára svetu. Osemdesiatmiliónová islamská republika, ktorá dlhé roky trpela pod embargom zavedeným kvôli jej jadrovému programu, sa teraz snaží dohnať zameškané. Lídri v Teheráne podnikajú všetky kroky pre to, aby prilákali zahraničných investorov a ich technologické know-how.

Podľa agentúry Bloomberg sa Irán snaží získať investície v celkovej hodnote viac ako 100 miliárd dolárov. Z iránskeho koláča by si radi odkrojili svoj podiel aj naše spoločnosti. „Viaceré slovenské firmy už s iránskymi partnermi podpísali predbežné dohody o budúcej spolupráci. Ide predovšetkým o firmy podnikajúce v ropnom biznise, v energetickom sektore všeobecne či v civilnom letectve,“ potvrdil pre HN Ján Bóry, riaditeľ odboru Blízkeho východu a subsaharskej Afriky na slovenskom ministerstve zahraničných vecí.

Prudký prepad ekonomiky
Západný svet a Irán prakticky nanovo budujú svoje ekonomické vzťahy. Pôvodné partnerstvo dostalo ťažkú ranu v roku 1979. Vtedy sa v krajine, ktorá patrila medzi hlavných spojencov USA v moslimskom svete, uskutočnila islamská revolúcia. Spojené štáty vzápätí zablokovali iránsky majetok v USA a zaviedli rozsiahly zákaz dovozu produktov z Iránu.

V nasledujúcich rokoch sa spor medzi oboma krajinami vyostroval. Keď sa Teherán pustil do svojho jadrového programu, k americkému embargu sa pripojila aj Európska únia a OSN.

Irán, ktorý predtým patril k najväčším producentom čierneho zlata, mimoriadne citlivo zasiahol v januári 2012 najmä zákaz dovozu, vývozu a transferu iránskej ropy aj petrochemických produktov. Iránska ekonomika pocítila tento úder prakticky okamžite. Kým v roku 2011 ešte rástla o 3,7 percenta, o rok neskôr sa už prepadla o 6,6 percenta hrubého domáceho produktu. Pád pokračoval aj nasledujúci rok.

Konflikt s Rijádom
Situácia sa otočila v januári minulého roka, keď Západ zrušil všetky hospodárske a finančné sankcie súvisiace s jadrovým programom. V praxi to znamená, že Irán opäť môže vyvážať ropu do sveta. A túto príležitosť aj náležite využil. Od zrušenia sankcií zdvojnásobil svoje ropné exporty a rast jeho produkcie pokračuje.

Iránu pomohla aj skutočnosť, že sa naň nevzťahuje dohoda Organizácie krajín vyvážajúcich ropu o zmrazení ťažby tejto komodity. To bol aj dôvod, pre ktorý sa Teherán dostal do konfliktu s Rijádom. „Irán ako jediný dostal výnimku a nemusí znižovať ťažbu. Po zrušení ekonomických sankcií začal zvyšovať ťažbu a export. Teherán bol hlavným oponentom ukotvenia denného objemu ťažby ropy. Dá sa povedať, že práve kvôli sporu Saudskej Arábie s Iránom trvalo uzatvorenie dohody v rámci OPEC takmer celý minulý rok,“ uviedol pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Ako to už podľa neho v takýchto situáciách býva zvykom, ani ďalším krajinám sa nepáčilo, že by mal Irán dostať výnimku. „Najhlasnejšie sa ozýval Irak. Ten argumentoval, že keby nebolo vojny a terorizmu, mohol svoje prostriedky smerovať do ropnej infraštruktúry a jeho objem ťažby by bol teraz oveľa vyšší. Nakoniec sa mu však nepoda

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.