13.07.2017, 00:00

Brazília sa pomaly zviecha z recesie

Najväčšia juhoamerická ekonomika má predpoklady na rast, ak odstráni korupciu a závislosť od surovín.

Ulice Ria de Janeiro sú pravidelne zaplnené. V poslednom období najmä nespokojnými demonštrantmi.
Zdroj: Reuters

Pred pár rokmi Brazília patrila k sľubne rozvíjajúcim sa ekonomikám Južnej Ameriky. Ešte v roku 2012 dosiahla 7,5-percentný rast HDP a stala sa nakrátko šiestou najväčšou ekonomikou sveta, keď predbehla Veľkú Britániu. V minulom roku sa už jej ekonomika prepadla a rast HDP sa otočil na –3,6 percenta. A rok predtým sa zosunul dokonca na –3,8 percenta, čo bol najhorší výsledok od roku 1981.

Začiatky úspechu
Základy pre úspech brazílskej ekonomiky boli položené ešte v 90. rokoch minulého storočia. Vláda sa začala správať rozpočtovo zodpovednejšie, otvorila ekonomiku a liberalizovala ju. Do krajiny začali prúdiť zahraničné investície. Od začiatku milénia až do roku 2012 patrila táto najväčšia juhoamerická krajina k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám sveta s priemerným ročným rastom HDP na úrovni piatich percent. Dokonca ani finančná kríza po roku 2008 ju veľmi nezasiahla. Priemysel tvoril takmer 30 percent jej HDP. Vyrábali sa tu automobily, oceľ, ale aj počítače či lietadlá. Tiež finančný sektor získal už v 90. rokoch silné postavenie. Burza v Săo Paule patrí k najväčším na svete. Napokon aj poľnohospodárstvo bolo silnou oporou ekonomiky. Lenže ani táto najväčšia ekonomika Južnej Ameriky nedokázala odolať prepadu cien komodít, od ktorých veľmi závisela. Medzi exportom dominujú ropa, železná ruda, cukor, káva, ale aj sója a kukurica.


Nečakaná recesia
Ceny ropy začali padať už v roku 2014 a skĺzli z vyše 100 dolárov za barel na ledva 30 dolárov na začiatku roku 2016. Železná ruda sa ešte na konci roku 2013 predávala za 135 dolárov za tonu a na konci roku 2015 už len za 40 dolárov za tonu. Podobne za dva roky spadla cena sóje z 15 na osem dolárov za bušel. Po týchto prepadoch sa oslabila aj brazílska mena real. Kým na začiatku roku 2014 bol jeho kurz oproti doláru 2,3 o dva roky neskôr sa už za kúpu jedného dolára platilo viac ako štyri realy. Najväčšia ekonomika Južnej Ameriky stratila len v priebehu roku 2015 až 1,5 milióna pracovných miest, miera nezamestnanosti sa vyšvihla nad osem percent. Inflácia dokonca atakovala hranicu 10 percent. Deficit štátneho rozpočtu dosiahol deväť percent HDP.


Podľa analytikov však ekonomiku nezasiahli len ceny energií. „Brazília už dlhšie trpela veľmi uvoľnenou rozpočtovou politikou a monetárnou politikou bez realizácie štrukturálnych reforiem. Nízke ceny komodít problém len zhoršili,“ vysvetľuje pre HN Alfredo Coutino, hlavný ekonóm Moodys Analytics pre Latinskú Am

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.