„Celý môj život sa mi zdá jedným krásnym okamihom.“
Jurij Gagarin pred štartom kozmickej lode Vostok - 1
Pred päťdesiatimi rokmi o 9.07 moskovského času na kozmodrome Bajkonur v kozmickej lodi Vostok – 1 povedal prvý kozmonaut Jurij (Alexejevič) Gagarin slovo „Pojechali!“ (Poďme !). Kozmická loď vážiaca 287 ton vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme prvého kozmonauta. O štarte prvého kozmonauta 12. apríla 1961 skoro ráno vedelo len vedenie ZSSR a obmedzený počet ľudí pripravujúcich štart kozmickej lode Vostok – 1, ktorý viedol jej hlavný konštruktér Jurij Koroľov. Jurij Gagarin sa stala prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru.
Jurij Gagarin sa narodil v rodine roľníka v dedine Klušino, Gžatkého okresu, v Smolenskom kraji Ruskej federácie. V prvej triede sa učil len niekoľko dní. Vypukla Druhá svetová vojna. Po skončení vojny pokračoval Jurij Gagarin v učení. Vďaka prvej učiteľke na základnej škole Nine Vasilievne Lebedevovej začal navštevovať letecký modelársky krúžok. Po šiestej triede absolvolval v podmoskovskom meste Ľubercy strednú priemyselnú školu. Získal v nej profesiu odlievač do foriem. V štúdiu pokračoval na strednej technickej škole v Saratove, kde sa dostal do leteckého klubu. V roku 1955 tu absolvoval prvý let na lietadle Jak-18. Vtedy mu inštruktor Dmitrij Martynov odporúčal stať sa profesionálnym letcom. Jeho kroky smerovali do Leteckého učilišťa K. E. Vorošilova v Orenburgu. Tu sa zoznámil so svojou ženou Valentínou Gorjačevovou. Po skončení učilišťa si ju zobral za ženu. V armáde začal pracovať za Severným polárnym kruhom. Možno by tam lietal dlho, ale medzi mladými pilotmi vyhlásili konkurz na preškolenie na novú techniku. Nikto nehovoril o kozmických letoch, ale kozmické lode označovali ako „novú techniku“.
Do Moskvy pozvali Jurija Gagarina 18. decembra 1959. V Ústrednej vedecko-výskumnej leteckej nemocnici absolvoval lekársku prehliadku. Začiatkom roku 1960 lekári konštatovali, že sa hodí na kozmické lety. Na jar začalo 20 mladých pilotov s tréningami na trenažéroch a v centrifúgach. Do letu ostávalo málo času. Generál Nikolaj Komanin, ktorý mal na starosti prvý kozmický let si v svojom denníku napísal: „Neustále ma prenasleduje jedna myšlienka – koho poslať prvého - Gagarina, alebo Titova?“ Neverejná štátna komisia 8. Apríla 1961 rozhodla, že do kozmu poletí Jurij Gagarin.
Skoro ráno, pri východe slnka sa k rakete Vostok – 1 priblížil autobus. Majestátne stála v hlbokej šachte kozmodrómu Bajkonur, ktorý sa nachádza v Kazachstane. Z toho istého kozmodrómu štartovala 15. augusta 1957 prvá umelá družica Zeme Sputnik. Z autobusu vyšiel Jurij Gagarin v skafandri. Na hlave mal hermetickú prilbu s nadpisom CCCP (ZSSR). Na pozdrav všetkým zdvihol ruku a šiel k rakete. Do kabíny vo výške 39 metrov ho prepravil výťah. Usadil sa kresle. V Centre riadenia letov bola napätá situácia. Sergejovi Koroľovovi sa triasli ruky a odchádzal hlas.
Šesť minút pred štartom Sergej Koroľov začal hovoriť s Jurijom Gagarinom:
Koroľov: Tam v krabici sú tuby – obed, večera, raňajky.
Gagarin? Jasné.
Koroľov: Pochopil?
Gagarin: Pochopil.
Koroľov: Sú tam dokonca aj klobása a džem k čaju.
Gagarin: Hm.
Koroľov: Pochopil?
Gagarin: Pochopil.
Koroľov. No veď.
Gagarin: Pochopil.
Koroľov: 63 kusov, budeš tučný.
Gagarin: Ha, ha, ha.
Koroľov: Dnes priletíš, všetko zješ.
Gagarin: Nie, najdôležitejšie je to, že máme klobásu, aby sme mali samohonku čím zajedať.
O 9. 07 moskovského času kozmická loď odštartovala. Do Centra riadenia letov prvý kozmonaut hovorí: „Bezváhový stav je zaujímavý. Všetko pláva. Nádhera. Zaujímavé.“ Po 108 minútach sa zapol automatický systém pristávania. Vo výške 1500 metrov sa kozmonaut katapultoval. Kozmická loď a Jurij Gagarin pristáli v Saratovskom kraji neďalekom mesta Engels. Prvá ho stretla žena horára Anna Tachtarovová spolu so šesťročnou vnučkou.
Let, ktorý trval 108 minút, úplne zmenil život Jurija Gagarina. Fakticky ihneď sa z podporučíka stal major. Za hodinu sa stal najznámejším človekom na svete. Keď lietadlo s Jurijom Gagarinom pristávalo na letisko Vnukovo, Jurija Gagarina privítalo obrovské množstvo ľudí, začinajúc od straníckych funkcionárov až po obyčajných ľudí.
Na záberoch filmovej kroniky vidieť ako keby sa Jurijovi Gagarinovi rozviazala šnúrka na topánke. Sergej Chruščov, syn Nikitu Chruščova si spomína: Nebola to šnúrka topánky, ale zapínacia guma ponožky...železná pracka mu udierala po nohe “. Nikita Chruščov, vtedajší šef strany sa nechcel posadiď s Jurijom Gagarinom do vládnej limuzíny: „Je to tvoj sviatok, a nie môj.“ Jurij Gagarin ho zatiahol do automobilu nasilu.
Prvý kozmonaut dostal vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu a 12. apríl sa stal v Sovietskom zväze Dňom Kozmonautiky. Sláva Jurija Gagarina prekročila hranice ZSSR. Čoskoro sa vydal na prvú cestu. Prvý kozmonaut navštívil s „Misiou mieru“ Československo, Fínsko, Veľkú Britániu, Bulharsko a Egypt. Čakali ho tisícky ľudí a stretnutia s ním vyhľadávali tí najznámejší. Je zaujímavé že sláva mu neudrela do hlavy. Podľa spomienok Jurij Gagarin zostal po návrate z kozmu takým istým ako pred letom. Zápisky v denníku Jurija Gagarina sú dôkazom toho, že sa snažil, aby neochorel na chorobu „hviezd“.
Jurij Gagarin pracoval v Stredisku prípravy kozmonautov a študoval na Akadémii vzduśného letectva N. E. Žukovského. Bol aj skúšobným pilotom. Jurij Gagarin a Vladimír Serjogin 27. marca 1968 trénovali nad Vladimírskym krajom v lietadle MIG - 15. Tragicky zahynuli. Po smrti Jurija Gagarina jeho manželke Valentíne odovzdali list, ktorý napísal v roku 1961 pred štartom kozmickej lode Vostok-1. „Verím technike. Stáva sa, že aj na rovnom mieste si človek zlomí väzy. Ak sa niečo stane, od žiaľu si nesiahaj na život, chráň dievčatá... Vychádza mi z toho veľmi pohrebný list. Dúfam, že ho nikdy neuvidíš.“
Každý rok 9. marca, na narodeniny Jurija Gagarina, kozmonauti prichádzajú do jeho rodnej dediny. Prichádzajú k studni z ktorej pil vodu Jurij Gagarin a zaradom pijú z vedra vodu.“Vypiješ si vodu z vedra a akoby to nie je nič zvláštne...Niečo je však v hrudi, Jurij je s nami...“ hovorí kozmonaut Jurij Volynov.