Prebiehajúce ruské prezidentské voľby sú najmenej transparentné v histórii krajiny. Podľa agentúry Reuters to tvrdí nezávislé hnutie Golos (Hlas) monitorujúce priebeh trojdňového hlasovania.
Práve výnimočná dĺžka volieb a nový systém elektronického hlasovania podľa spolupredsedu Golosu Stanislava Andrejčuka prispievajú k tomu, že sú voľby menej transparentné ako kedykoľvek predtým v ére po rozpade Sovietskeho zväzu pred 33 rokmi.
Najtajnejšie voľby
"Toto sú najuzavretejšie, najtajnejšie voľby v ruskej histórii," povedal Andrejčuk, ktorého organizácia dostala od ruských úradov označenie zahraničný agent a nemá dovolené posielať do volebných miestností svojich pozorovateľov.
Prvý deň prezidentských volieb sprevádzala podľa úradov vysoká účasť, keď svoj hlas odovzdalo 33 percent ľudí. Podľa Andrejčuka je to čiastočne spôsobené tlakom, ktorý na svojich podriadených vyvíjajú šéfovia podnikov v rámci snahy Kremľa o čo najvyššiu účasť legitimizujúc očakávané víťazstvo prezidenta Vladimira Putina. Vedenie firiem posiela zamestnancov voliť dnes, vo všedný deň, pretože má nad nimi lepšiu kontrolu ako cez víkend.
"V našej fabrike bolo všetkým povedané, aby išli voliť 15. marca a poslali selfie šéfovi," povedal Reuters nemenovaný zamestnanec štátneho podniku.
Fakt, že hlasovanie potrvá až do nedele, necháva viac priestoru pre možné manipulácie s volebnými urnami v noci medzi hlasovaniami, povedal Andrejčuk. Aj doteraz nevyskúšaná elektronická registrácia hlasov vyvoláva podľa neho obavy, pretože výsledky nemožno nijako skontrolovať.
Málo protikandidátov
Putin má navyše iba troch protikandidátov, čo je najmenej v histórii, a o problémoch, ktorým krajina čelí, neprebehla žiadna seriózna predvolebná debata, konštatoval Andrejčuk.
"Bola zavedená cenzúra, v krajine panuje represia a časť opozície je za mrežami. Takže tieto voľby sú neslobodné a nedemokratické od samotného začiatku," dodal spolupredseda organizácie, ktorej ďalší predák Grigorij Melkoňjanc sedí už vyše pol roka vo väzbe za údajnú spoluprácu s takzvane nežiaducou organizáciou. Podľa Andrejčuka je to dôsledok činnosti Európskej siete organizácií monitorujúcich voľby, ku ktorej predtým Golos patril.
Golos pôsobí v Rusku od roku 2000 a zaoberá sa nezávislým monitorovaním volieb. Vládu rozozlil napríklad zverejnením dôkazov o podvodoch pri parlamentných voľbách v roku 2011, ktoré vyústili do protestov, uviedla predtým agentúra Reuters.
Zoskupenie sa v roku 2013 ocitlo ako jedna z prvých mimovládnych organizácií v Rusku na zozname takzvaných zahraničných agentov, čo viedlo k ukončeniu jeho činnosti. V roku 2016 úrady rozhodli o jeho likvidácii. Zoskupenie sa však reorganizovalo na občianske hnutie na ochranu práv voličov a vo svojej činnosti pokračuje.