Mám rád ekonomické teórie z reálneho, pozorovateľného života. Jednou z nich je hypotéza finančnej nestability, ktorou sa zaoberal americký ekonóm Hyman Minsky. Jeho práca bola dlho ignorovaná hlavným ekonomickým prúdom. Nedávna finančná kríza z rokov 2008 až 2009 ju však opäť vyniesla na svetlo sveta.
Minsky bol presvedčený a ja s jeho názorom súhlasím, že finančné krízy sú integrálnou súčasťou kapitalizmu, pretože obdobia blahobytu otupujú ostražitosť ľudí. Následkom toho vznikajú bubliny, ktoré nakoniec prasknú. Dá sa povedať, že výsledkom hospodárskej stability je paradoxne nestabilita.
Aký je prechod zo stabilného prostredia do krízy? Pomocou úverového trhu. Banky tradične požičiavajú peniaze len takým firmám a domácnostiam, u ktorých s vysokou pravdepodobnosť môžu očakávať splatenie úrokov i istiny. V období prosperity a pozitívneho ekonomického výhľadu ale banky postupne znižujú svoje úverové štandardy, preto je možné sledovať rast objemu špekulatívnych pôžičiek. Firmy a domácnosti pri nich síce dokážu splácať úrok, ale splátka istiny je podmienená prijatím ďalšej pôžičky (refinancovanie). Posledným štádiom sú tzv. „ponziho pôžičky“. Pri nich si požičiavajúca strana je vedomá, že úrok a istinu dokáže splatiť len pri výraznom zvýšení hodnoty aktív, ktoré pomocou pôžičky financuje. Ponziho pôžičkám sa banky vyhýbajú, ale sú obdobia, kedy sú tak omráčené ekonomickou stabilitou, že podľahnú lákadlu vygenerovania ďalších tržieb a zisku (a osobných bonusov pre bankárov).
Napríklad v roku 2007 pred vypuknutím finančnej krízy poskytovali banky v USA hypotéky i nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, u ktorých sa už na začiatku úverového vzťahu vedelo, že nemajú šancu splatiť istinu a úrok z bežného zárobku. Trh nehnuteľností sa vtedy nachádzal v štádiu exponenciálneho rastu, takže sa predpokladalo a dúfalo, že za niekoľko rokov budú ceny nehnuteľností omnoho vyššie, vďaka čomu by bolo možné splatiť tieto riskantné hypotéky.
Keď je ekonomika plná špekulatívnych a ponziho pôžičiek, tak stačí i malý hospodársky záchvev a domček z kariet sa celý rýchlo zrúti. Pád cien aktív, následné sprísnenie úverových štandardov a snaha bánk zbaviť sa rizikových úverov spôsobí ďalšiu lavínu výpredajov, čo nakoniec môže uvrhnúť ekonomiku do depresie. Obdobie 2007 až 2010 v USA je učebnicovým príkladom prechodu z prosperity do depresie a naspäť k ekonomickému rastu.
Minsky navrhol riešenie, ako zmierniť ekonomickú nestabilitu. Úlohu regulátora by na seba mali zobrať vláda a centrálna banka, ktoré predovšetkým v období rozmachu obmedzia objem špekulatívnych a ponziho pôžičiek a prinútia banky k obozretnosti. Práve kvôli tomuto riešeniu sa jeho teória stretla s určitou skepsou, a to hlavne zo strany praktikov. Ako už naznačila pani Šichtařová v nedávnom článku, tak politici často vôbec nevedia, ako ekonomiku riadiť. Riešenie je nutné hľadať v lepšej informovanosti ľudí, aby sa púšťali do špekulatívnych obchodov len, ak si dopredu uvedomujú možné riziká.
Aké ponaučenie by sme si mali z Minskeho práce? Finančné krízy boli a budú, zvyknime si. Ako investori musíme byť opatrní v období ekonomickej prosperity a naopak je vhodné, aby sme boli pripravení vo veľkom nakupovať v období hospodárskej depresie.