11.08.2017, 00:00

Slováci z platov odovzdávajú štátu čoraz viac. Aký vplyv na ekonomiku by malo nižšie zdanenie práce?

Štát si berie z platov viac ako 40 percent. Odborníkov sme sa pýtali, aký vplyv by malo zníženie daňovo-odvodové zaťaženie.

Slováci z platov odovzdávajú štátu čoraz viac. Aký vplyv na ekonomiku by malo nižšie zdanenie práce?
Zdroj: Reuters

Štát si berie z celkových nákladov práce - superhrubej mzdy - 41,5 percenta. OECD radí Slovensko medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, priemer členských štátov je na úrovni 36 percent.

Ako príklad dobre poslúži zamestnanec s priemernou hrubou mzdou na úrovni 1 000 eur. Celkové náklady na jeho prácu sú 1 352 eur, no na výplatnej páske neuvidí viac ako 800 eur.

Pre zväčšenie obrázku kliknite SEM.

Zdroj: HN

Percentuálne zaťaženie pritom stúpa. Kým v roku 2009 si štát bral zo superhrubej mzdy menej ako 38 percent, teraz je to už spomínaných 41,5 percenta.

Daňovo-odvodové zaťaženie v krajinách OECD:

Prečo si vláda na Slovensku berie z výplat viac, ako je priemer krajín OECD? Prečo zaťaženie rastie? Aké následky by mohlo mať jeho zníženie?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vysoké odvody sú ideálnym zdrojom pre vládu na financovanie sociálnych služieb. Slovenská vláda pritom prijíma stále nové sociálne balíčky, ktoré potrebuje z niečoho financovať. Navyše, napríklad, zdravotníctvo je na Slovensku stále v zlom stave a kvalitou pod úrovňou EÚ, čiže dnešné zdravotné odvody pravdepodobne ešte budú rásť. 

Faktom je, že vysoké zaťaženie práce môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť, keď firmy namiesto platenia odvodov za zamestnanca uprednostnia outsourcing služieb či preložia aktivity do lacnejšej krajiny.

Zníženie by pravdepodobne pomohlo ekonomike, viedlo k väčšej ochote najímať nových ľudí a pomohlo by aj zamestnancom, keďže pri rovnakej superhrubej mzde by mali vyššiu čistú mzdu. Zníženie odvodov je však nepravdepodobné a v blízkej dobe politicky nepriechodné."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "V trhovej ekonomike rastú mzdy prirodzene vtedy, keď je dopyt po práci vyšší ako ponuka. Takúto situáciu možno pozorovať aktuálne aj u nás, keďže miera zamestnanosti dosahuje rekordné úrovne a čoraz viac zamestnávateľov pociťuje nedostatok kvalifikovaných pracovných síl.

To však stále nestačí a je úlohou štátu, aby svojou hospodárskou politikou dosahoval zlepšenie podnikateľského prostredia a odbúraval prekážky na trhu práce, keďže spotreba domácností, ktorá sa odvíja od výšky reálnych miezd, je z hľadiska ekonomického rastu krajiny kľúčová.

Daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré zvyšuje celkovú cenu práce je u nás jedno z najvyšších v Európe. Predstavuje výraznú brzdu v zamestnávaní. Výšku miezd však neovplyvňuje iba tento faktor, ale aj aj iné náklady v podobe rôznych poplatkových, registračných či administratívnych povinností či náklady spojené so sledovaním legislatívnych zmien v oblasti trhu práce. Práve z týchto dôvodov možno v SR pozorovať nižšie tlaky na rast miezd.

Plošné zníženie odvodového zaťaženia zamestnancov a presun daňového bremena zamestnancov z priamych daní na nepriame - s ohľadom na dopady príjmov štátneho rozpočtu - by podporilo tvorbu pracovných miest a zvýšilo tlak ma rast miezd. Pre spoločnosť, ale aj pre samotný štát je z hľadiska daňových príjmov lepšie, aby bolo zamestnaných čo najviac ľudí, aj keď s nižšími, ale oficiálne priznanými mzdami."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V pomere celkového zdanenia k HDP patrí Slovensko v rámci EÚ k podpriemeru, pri daňovo-odvodovom zaťažení priemerných príjmov však patrí do hornej polovice, a to predovšetkým pri odvodovom zaťažení zamestnávateľov, pri ktorom patrí medzi lídrov. Je to dané nastavením daňovo/odvodového mixu na Slovensku. V starých členských krajinách sú daňové systémy nastavené progresívnejšie -

1) kvôli progresívnej dani z príjmov sa v starých členských krajinách v pomere k HDP vyberá podstatne viac na dani z príjmu fyzických osôb

2) majetkové dane (predovšetkým daň z nehnuteľnosti) sú u nás zanedbateľné, v porovnaní so starými členskými krajinami ich vyberáme len zlomok.

Slovensko sa uberá takou cestou, že v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ menej zdaňuje lepšie zarábajúcich a majetnejších a to sa kompenzuje vyššími odvodmi, predovšetkým na strane zamestnávateľov (ktoré v konečnom dôsledku aj tak zaplatia zamestnanci)

Ako vidíme v súčasnosti, tak tento daňovo/odvodový mix tvorbe pracovných miest a ani rastu ekonomiky nebráni. Nemyslím si, že by sa ohľadom potenciálu ekonomického rastu niečo zmenilo, keby sa zdanenie presunulo viac od nižšie a strednej triedy smerom k lepšie zarábajúcim. Je to otázka politických preferencií obyvateľstva."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Musíme ale vziať do úvahy rozličnosť krajín ktoré patria do OECD. V Čile je napr. daňovo odvodové zaťaženie dlhodobo 7-percentné. V Mexiku stúpalo od roku 2000 z 12,68 percenta na 20,13 percenta. Ak chceme porovnávať daňovo-odvodové zaťaženie krajín OECD, musíme zohľadniť aj životnú úroveň a sociálno-dôchodkové zabezpečenie týchto krajinách.

Slovensko sa nachádza pod priemerom krajín V4 kde je zaťaženie 42,12 percenta, ale zároveň nad priemerom krajín EÚ kde je 32,97-percentné daňovo-odvodové zaťaženie. Za zvýšením daňového zaťaženia na Slovensku okrem iného stojí aj štátny dlh, ktorý sa navýšil od roku 2008 z 28,5 percenta HDP na 51,9 percenta HDP v roku 2016.

Znížením daňovo-odvodového zaťaženia by sa zvýšila efektivita výberu daní. Aktuálne zaťaženie je vysoké a preto sa veľa ľudí uchyľuje k obchádzaniu, resp. neplateniu daní – zvyšuje sa podiel šedej ekonomiky na Slovensku.

To má za následok to, že tí, ktorí dane platia, musia platiť viac, aby sa vybrala dostatočná suma, ktorú vláda potrebuje. Pokiaľ by sa znížilo zaťaženie na Slovensku, viac ľudí by priznalo svoje skutočné príjmy a celkový efekt by bol taký, že by sa vybralo viac peňazí na daniach."

Richard Koza, investičný poradca: "Naše "socialistické" vlády si stále predstavujú ako ideál fungovania tzv. Veľký štát a rozhodovanie o všetkom, o čom môžu. Na to potrebujú stále viac financií. Tie môžu vziať iba na dlh a od ľudí. A čím viac, tým lepšie. Takže na otázku - prečo - je odpoveď - pretože naše vlády sú silne ľavicové až socialistické - a ako také berú ľuďom čo možno najviac.

Kým si politici a vlády neuvedomia, že je lepšie pre podporu ekonomiky nechať ľuďom viac peňazí, tak sa nič nezmení. Ale to ľavicovo orientované, ani tzv. stredové vlády, nevedia. A žiadna skutočná pravica na Slovensku ani v Česku neexistuje." 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.