25.08.2017, 00:00

"Nie je postačujúci na dobiehanie bohatých." Fico sa chváli hospodárskym rastom, čo si myslia odborníci?

Slovenská ekonomika sa v raste HDP v Európe prepadla a v rámci krajín V4 sa ocitla na chvoste.

Robert Fico, Peter Kažimír
Zdroj: TASR

Slovenská ekonomika medziročne v druhom štvrťroku narástla o 3,1 percenta. V porovnaní s krajinami bývalého socialistického bloku skončilo Slovensko na chvoste, podľa údajov Eurostatu nás predbehli Poliaci, Česi či Maďari.

Premiér Robert Fico neustále prízvukuje, že máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov, čo sa vo svetle najnovších dát Eurostatu javí prinajmenšom ako nepresné.

Na prezývku, ktorou sa kedysi Slovensko mohlo pochváliť - tiger Európy - môžeme nateraz zabudnúť.

Medziročný nárast HDP v druhom štvrťroku 2017 v krajinách Európy (podľa Eurostatu):

Eurostat neuviedol dáta pre Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maltu a Slovinsko.

Ak je cieľom vlády postupné dobiehanie západných krajín EÚ, je aktuálny rast slovenskej ekonomiky dostatočný? Aké sú dôvody toho, že slovenská ekonomika (rast HDP) sa z popredných pozícií vrámci EÚ a eurozóny prepadla do priemeru a spomedzi krajín východného bloku sme na chvoste? Existujú opatrenia, ktorými by vláda mohla zvrátiť tento trend?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Poradie v rebríčku rastu v žiadnom prípade nie je relevantným ukazovateľov vývoja ekonomiky. Najmä keď medziročná zmena rastu HDP býva celkom volatilná. Keď si zoberieme priemer za posledné roky, tak je medziročný rast HDP Slovenska, Česka a Poľska zhruba rovnaký, tesne nad tromi percentami. Keď niekto zaostáva v regióne, tak je to Maďarsko, ktoré rastie v priemere v posledných rokoch o niekoľko desatín percentuálneho bodu pomalšie ako zvyšok V4. Rast Slovenska je stále podstatne vyšší ako je priemer eurozóny.

To však neznamená, že sa rastový potenciál nedá zvýšiť. Kde má naša ekonomika najväčšie rezervy, tak je to vzdelávanie/veda a výskum a infraštruktúra. Väčšie investície do týchto sektorov by mohli zvýšiť produktivitu našej ekonomiky a tým pádom aj rastový potenciál. Zdroje na financovanie by sa mohli nájsť napríklad v prebujnenej verejnej správe, kde patríme v rámci EÚ medzi suverénnych lídrov v počte zamestnancov štátu, a samozrejme chronicky veľa peňazí nám uteká skrz korupciu."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Súčasný rast ekonomiky nie je postačujúci na skutočné dobiehanie bohatých západných krajín. Mnohé z vyspelých štátov ako Holandsko či Švédsko rástli dokonca rýchlejšie - takmer na úrovni 4 percent - a teda ich životná úroveň sa nám naopak vzďaľuje. My sa roky snažíme dohnať Českú republiku, čo sa nám po úspešných rokoch tiež prestáva dariť. Určite však nemôžeme vyvodzovať katastrofálne závery z údajov za jeden kvartál, najmä keď sa očakáva, že ekonomika v ďalších rokoch výraznejšie akceleruje.

Slovenská republika od vstupu do EÚ významne narástla a to najviac zo všetkých členov EÚ, čo znamená, že už nemôžeme očakávať tak silné prírastky HDP. Potom sú tu ďalšie faktory ako odchod veľkého množstva vysokoškolákov a vedcov do zahraničia a s tým súvisiaci nesúlad medzi dopytom a ponukou pracovnej sily, neefektivita verejnej správy, slabé vymáhanie práva či starnutie populácie. Bez zásadných zmien v týchto oblastiach sa náš dlhodobý rastový potenciál nezvýši a naopak bude sa len znižovať.

Na všetky tieto faktory vie odpovedať vláda, ale sami vidíme, že to nie je také jednoduché a politici nedokážu realizovať kvalitné reformy v kľúčových oblastiach, ktoré by nás skutočne posunuli vpred. Rastový potenciál by okamžite pomohlo zvýšiť aj zníženie daní pre firmy a obyvateľov, ale dobré časy nebudú trvať večne a preto za dôležitejšie momentálne považujem dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znížiť dlh."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Rast reálneho HDP slovenskej ekonomiky pokračuje v expanzii nepretržite od pokrízového dna v roku 2009. Podniky v dôsledku pokračujúceho oživenia najvýznamnejších obchodných partnerov a lacným peniazom od ECB zvyšujú investície, výrobu, zamestnanosť a využitie výrobných kapacít v priemysle sa približuje historickému maximu.

Potenciálny rast ekonomiky však za predkrízovým obdobím výrazne zaostáva a tzv. produkčná medzera, teda rozdiel medzi reálnym rastom HDP a potenciálom ekonomiky sa postupne uzatvára. Slovenská ekonomika je tak na najlepšej ceste k prehrievaniu. Najlepšie túto situáciu možno pozorovať na trhu práce, kde podnikatelia takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky pociťujú nedostatok pracovných síl.

Dôvodom je aj nastavenie menovej politiky centrálnych bánk, ktoré Slovenská republika nemá vo svojich rukách, keďže je súčasťou eurosystému a tým pádom závislá na rozhodnutiach z Frankfurtu. Ostatné krajiny V4 naopak rozhodujú o sadzbách či menovom kurze doma. Príkladom je Česká republika, ktorá sa s krízou rozhodla bojovať umelým podhodnotením českej koruny, z čoho ťažili najmä domáci exportéri.

Kľúčovým pre rast nielen slovenského hospodárstva je však spotrebiteľský dopyt. Preto by mala vláda pokračovať v snahách o zlepšenie podnikateľského prostredia, rekvalifikácii pracovných síl na profesie o ktoré je zvýšený záujem či znížením daňového, odvodového a administratívneho zaťaženia."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Tempo rastu HDP o 3,1 percenta je stále nad priemerom eurozóny, ktorá aktuálne rastie tempom 2,1 percenta ročne. Analyzovanie príčin „zaostávania“ za tempom iných krajín by sa si vyžadovalo podrobnejšie rozobrať štruktúru HDP. Každopádne, podľa môjho názoru sa situácia na Slovensku vyvíja pozitívnym smerom. Kľúčové pre ďalší rast bude viac zahraničných investícií, pričom by nebolo na škodu sústrediť sa viac aj na iné sektory než automobilový priemysel, ktorý je na Slovensku zatiaľ hlavným ťahúňom.

Opatrení, ktorými by Slovensko mohlo zvýšiť svoju atraktivitu pre investorov, a tým podporiť rast, je celý rad. Medzi hlavné patrí znižovanie byrokratického zaťaženia, ktoré je dnes u nás stále veľmi vysoké. V iných krajinách máte napríklad možnosť založiť si firmu cez internet a celý proces je hotový za pár dní, u nás je založenie obyčajnej sro-čky zdĺhavé a potrebujete k tomu enormné množstvo papierovačiek.

Ďalším opatrením je zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré je na Slovensku stále vysoké. Takisto zásadná výzva je rozvoj infraštruktúry, ktorá je pre rast HDP veľmi dôležitá a vytvára veľké množstvo pracovných miest. Reč je predovšetkým o prepojení západu s východom, kde Slovensko ešte stále nemá dobudované diaľnice, čo môže odradiť od investícií na východe krajiny."

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.