15.09.2017, 00:00

Američania sú rekordne zadlžení. Aké sú najväčšie riziká biliónovej "sekery"?

Dlh amerických domácností sa priblížil k hodnote 13 biliónov dolárov. Odborníkov sme sa opýtali, čo takýto objem znamená pre svetovú ekonomiku.

Američania sú rekordne zadlžení. Aké sú najväčšie riziká biliónovej "sekery"?
Zdroj: Reuters

Celkový dlh amerických domácností dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka nový rekord – 12,84 bilióna dolárov. Vyplýva to zo správy Federálnej rezervnej banky v New Yorku.

Američania tak prekonali tri mesiace starý rekord, najviac si požičiavajú na bývanie, ale tiež na autá, veľké dlžoby sú evidované na študentských pôžičkách a kreditných kartách.

Dlh je teraz vyšší ako ten z obdobia nástupu globálnej finančnej krízy v roku 2008.

​Ozývajú sa hlasy, ktoré tvrdia, že ekonomika je v lepšom stave ako v roku 2008 a že Američania sú pri splácaní zodpovednejší.

V čom sú najväčšie riziká takéhoto objemu dlhu? hrozí zopakovanie udalostí z rokov 2008/2009? Dá sa takéhoto dlhu vôbec zbaviť?

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Pohľad na absolútne čísla dlhu nie je užitočný. Keď dlh neporovnáme k HDP, tak dlh domácností v absolútnom vyjadrení prekonáva historické maximá vo väčšine ekonomík takmer každý kvartál, nielen v USA (napríklad na Slovensku sa za posledných 10 rokov strojnásobil).

V porovnaní k HDP je aktuálne dlh amerických domácností tesne pod úrovňou 78 percent, kde stagnuje už takmer tri roky, pred krízou pritom dosahoval úroveň takmer 100 percent HDP. Za poslednú dekádu totiž vzrástli Američanom príjmy a tak je pomer ich dlhu k príjmom podstatne nižší ako pred dekádou (aktuálne je najnižší od roku 2003).

Čo sa týka jednotlivých komponentov dlhu, tak najrizikovejším vyzerá byť študentský dlh, ktorý poskočil za poslednú dekádu zo zhruba 3 percent nad 7 percent  HDP. Aktuálne dosahuje jeho objem 1,35 bilióna dolárov. Keď niekde má v dohľadnej dobe pri americkom dlhu domácností vzniknúť problém, tak to bude práve pri študentskom dlhu. Bavíme sa však o podstatne menšom balíčku ako pri hypotékach, navyše ťarcha z tohto dlhu by v prípade problémov padla kvôli garanciám na vládu a nie na banky, čiže finančná kríza nehrozí.

Trh s nehuteľnosťami aktuálne v USA nevyzerá byť nafúknutý, a to aj napriek nízkym sadzbám FED-u, štatistiky ako predaje domov, vydané stavebné povolenia, podiel stavebného sektora na HDP, či percento hypoték rozdaných menej bonitným subjektom, sú hlboko pod úrovňami z obdobia hypotekárnej bubliny.

Zo západných krajín to aktuálne na realitné bubliny vyzerá v Kanade, Austrálii a na Novom Zélande, ktoré zaznamenali v posledných rokoch prudký rast dlhu v pomere k HDP, v USA naopak tento pomer klesal."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Riziká plynú najmä z toho, že pri zhoršení ekonomickej situácie a strate práce mnoho ľudí nebude vedieť splácať, čo bude veľký problém najmä pre banky a finančné inštitúcie. To platí aj vzhľadom na to, že predstavitelia FED-u považujú tento dlh sa zdravší ako ten, ktorý bol pred rokom 2008. Takisto, ako vyplýva zo zistení ekonómov, dlh osekáva príjmy Američanov najmä v prípadoch, keď dochádza k neskoršiemu splácaniu dlhov a môže vytvárať psychologickú záťaž.

Na druhej strane sú tu aj pozitíva, napríklad to, že dlh v porovnaní s príjmami tvorí nižšie percento ako pred krízou a ekonomika je udržiavaná aj cez silný rast spotreby domácností v pomerne stabilnom chode. Vzhľadom na tieto fakty a lepšiu pripravenosť bánk to na opakovanie scenára z roku 2008 nevyzerá, avšak ekonomika sa vyvíja cyklicky a v tomto si nikdy nemôžeme byť istí.

Vzhľadom na to, že dlh v porovnaní s príjmami je menší tak si nemyslím, že by k zastavaniu zadlžovania v absolútnej hodnote došlo pretože pri tom má najväčšiu výpovednú hodnotu najmä pomer dlhu k príjmom. Zbaviť sa takéhoto dlhu by bolo nemožné a to nielen vzhľadom na určité zvyky a životný štýl Američanov. Snažiť sa zbaviť takéhoto dlhu by bolo zbytočné, pretože zadlženie do určitej miery môže byť pre jednotlivcov a tým pádom aj ekonomiku pozitívne."

Richard Koza, investičný poradca: "Zadlženie domácností v USA je opäť vysoké. Ale problematické sú skôr pôžičky na automobily a študentské dlžoby. Narozdiel od obdobia z roku 2008 sú dnes americké banky v oveľa lepšom stave.

Ak by teda došlo k akémukoľvek poklesu ekonomiky a tým k zhoršeniu splácania pôžičiek, sú na to pripravení oveľa lepšie. Osobne vidím väčší problém skôr na európskej strane, kde bohužiaľ po roku 2008 k žiadnemu väčšiemu vyčisteniu a ozdraveniu bankového systému nedošlo. Akonáhle dôjde k zmene ekonomickej situácie smerom k horšiemu - a to skôr alebo neskôr určite príde - bude veľa problémov v Európe."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vo všeobecnosti platí ekonomická logika, že nízke úrokové sadzby vedú k zadlženosti a požičiavaniu peňazí, ktoré sa následne nákupom služieb a tovarov dostávajú do ekonomiky. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo centrálne banky znižujú sadzby na naštartovanie ekonomiky. Pri nulových sadzbách nemá zmysel robiť úspory, nakoľko depozitné úrokové sadzby nedosahujú ani mieru inflácie a výsledkom je strata reálnej hodnoty peňazí pre ľudí. Tí preto radšej peniaze míňajú na spotrebu.

Aj aktuálne rekordne nízke sadzby viedli k nárastu dlhu po celom svete. Tempo rastu je síce vysoké, ale nepredstavuje riziko pre finančný trh, dokým sa tempo nespomalí. Keďže súčasný frakčný systém bankovníctva je založený na úverovaní a tvorbe nových peňazí, zastavenie tohto trendu by mohlo mať veľmi negatívne následky pre ekonomiky, ako aj pre samotných obyvateľov.

Zbaviť dlhu sa nedá, nakoľko tvorba dlhu je podstatou ekonomického rastu, aj keď so stále zmenšujúcim sa podielom. Samotnú bonitu jednotlivých klientov musí vždy posúdiť kreditná inštitúcia a podmienky úverovania stanovuje regulátor. 

Ak by prišlo k výraznému nesplácaniu dlhov, bude to určite problém pre banky, ktoré by na úveroch museli odpisovať straty. Podľa posledných stres-testov z júla sú ale americké banky veľmi dobre kapitalizované a pripravené na viaceré katastrofálne scenáre. Regulácie od roku 2008 výrazne zlepšili situáciu v bankách. Preto si nemyslím, že by sa mohla zopakovať situácia z roku 2008, keď začala finančná kríza. 

Rast objemu peňazí zatiaľ nespôsobil ani inflačné tlaky. Ceny podľa oficiálnych štatistík rastú tempom len cca 1,5 percenta ročne. Ak to zhrniem, rast dlhu môže pokračovať, avšak kľúčové bude, ako sa budú dlžníci správať pri náraste sadzieb, ktorý sa očakáva v najbližších rokoch."

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Rast dlhu je málokedy potešiteľná správa. Najmä rast dlhu domácností, ktorý je väčšinou spotrebného charakteru. Avšak moderný finančný systém je postavený na úvere – celkový dlh musí rásť, ak nemá finančný systém skolabovať. Preto by nemalo byť prekvapujúce, že dlh amerických domácností rastie na nové maximá, podobne ako na nové maximá rastie celkový globálny dlh.

Našťastie ekonomika rastie s rastom produktivity práce, čím sa vytvára väčšie bohatstvo, ktoré dokáže podporovať rast úverov. Z tohto pohľadu je kritické, ako sa roztvárajú nožnice medzi rastom dlhu a rastom HDP, a aj to, ako stabilný je finančný trh.

A keďže momentálne si centrálna banka prevzala úlohu tvorcu cien, dokáže na finančnom trhu eliminovať náznaky finančnej paniky. Preto, pokiaľ budú centrálne banky stále pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní, návrat finančnej paniky z roku 2008 nie je veľmi reálny. Čo však bude po tom, je skutočná obava."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Aj napriek tomu, že dlh amerických domácností dosahuje rekordné úrovne, pri porovnávaní s pokrízovom období treba zohľadniť faktor času – nízke úrokové sadzby, slabú infláciu, rast počtu obyvateľov, miezd a ekonomiky. Kým dlh Američanov predstavoval v pokrízovom období približne 90 percent amerického HDP, aktuálne je táto hodnota blízka 70 percent. Jeho zloženie je navyše diametrálne odlišné.

Najvýznamnejšie je túto zmenu cítiť v poklese dlhu hypoték a kreditných kariet, ktoré zostávajú pod úrovňou z recesie. Dôvodom je zvýšená regulácia americkej centrálnej banky po vypuknutí krízy, ktorá sa prejavila sprísnením úverových a ratingových požiadaviek zo strany finančných domov.

Dôsledkom je udržateľnejší dlh a nižšia pravdepodobnosť nesplácania zo strany amerických domácností. Rizikom však zostáva vysoká miera nesplácania študentských pôžičiek."

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.