06.10.2017, 00:00

"Na Západe podobné opatrenia fungujú." Podnikatelia kritizujú sociálny balíček, čo si myslia odborníci?

Odborníkov sme sa pýtali na ich názor ohľadom nového sociálneho balíčka.

Koaliční partneri rokovali o opatreniach, ktoré majú byť súčasťou sociálneho balíčka, a potvrdili dohodu na rozpočte na rok 2018. „Všetky záväzky, ktoré sme formulovali v programovom vyhlásení vlády, dodržíme,“ povedal premiér Robert Fico.
Zdroj: TASR

Lídri vládnych strán po rokovaní koaličnej rady predstavili nový sociálny balíček, ktorý prináša viacero opatrení.

  • rast minimálnej mzdy: do roku 2020 sa dostane nad 500 eur
  • v roku 2018 sa k 500 eurám minimálna mzda výrazne priblíži
  • zvýšenie príplatkov za prácu cez sviatky a víkendy a za nočnú prácu
  • výraznejšia podpora pri dochádzaní a presťahovaní (príplatok niekoľko tisíc eur) sa za prácou
  • zvýšenie príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých na úroveň čistej minimálnej mzdy
  • práca na dohodu dôchodcov bude do výšky 200 eur oslobodená od odvodov
  • dobrovoľný 13. a 14. plat

Zamestnávateľom sa návrh nepáči, vládu vyzývajú, aby sama šla príkladom a pracovníkom štátu zvýšila platy na minimálnu úroveň.

​Je pre ekonomiku dobré, že vláda do nej prináša takéto opatrenia? Ako sa na nej môžu prejaviť účinky nových opatrení? Plynú z nich nejaké riziká? Ak áno, aké?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: Opatrenia ako také fungujú bez problémov a dlhodobo v západných ekonomikách. Ak napríklad človek pracuje cez víkend, čiže nie v pracovný deň, mal by dostať motivačnú zložku, ktorá mu vykompenzuje stratené voľno. Čo na tomto kroku vyvolá skôr negatívne ako pozitívne následky, je spôsob diktovania odmien štátom.

Myslím si, že firmy by si mali odmeňovaciu a motivačnú politiku nastaviť sami a nemala by byť diktovaná štátom. S opatreniami, samozrejme, súvisí aj daňovo-odvodové zaťaženie firiem, ktoré je jedno z najvyšších v Európe. Rovnica je jednoduchá: ak sa veľa peňazí minie na odvody, nezostáva už kapitál na bonusy a odmeny. Slováci sú navyše považovaní za veľmi lacnú pracovnú silu, čo sem prilákalo množstvo veľkých firiem, ktoré odmeňujú zamestnancov cez tabuľkový systém.

Na zvyšovanie platu, prípadne iné peňažné benefity, už potom nemusí zostať priestor, ak rovnakú prácu je ochotný vykonávať niekto iný aj bez odmien. Každopádne, zavedenie povinného 13. a 14. platu môže viesť k poklesu miezd v ostatných mesiacoch roka, alebo dokonca k prepúšťaniu. Štátne zásahy do trhovej ekonomiky sú málokedy prínosné a ja sám som zvedavý, ako tieto opatrenia budú aplikovať zamestnávatelia."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "V sociálnom balíčku vidím skôr marketing ako reálne riešenia, ktoré by boli prospešné pre našu ekonomiku. Rast minimálnej mzdy ani nepovažujem za nejaké opatrenie, pretože je úplne logické, že v čase konjunktúry minimálna mzda rastie. Bez súbežného navyšovania nezdaniteľnej čiastky pracujúci uvidia len približne polovicu z tohto zvýšenia a zo zvyšku sa poteší najmä štátna kasa, čo je pravdepodobne cieľ.

Príplatky za prácu v noci, ktoré majú zaplatiť podnikatelia sú takisto škodlivé, ako už bolo avizované, dôjde k rastu cien napríklad čerstvého chleba a pečiva a navyše tento krok môže byť likvidačný pre mnohých malých slovenských výrobcov - pekárov. Ak sa im toto navýšenie nepodarí premietnuť do cien tak budú musieť prepúšťať.

Takisto kvôli tomuto kroku dôjde k rastu dopytu po mrazenom pečive, ktoré sa len dopeká, čo určite nepovažujem za dobré riešenie. Negatívom môže byť aj príspevok na presťahovanie za prácou, ktorý treba nastaviť veľmi opatrne, inak sa vyľudňovanie najmä východných častí Slovenska len zvýši. Pozitívne vidím zavedenie oslobodenia odvodov pre dôchodcov, ktoré by mohli motivovať si popri dôchodku privyrobiť, čo je vzhľadom na nedostatok pracovnej sily u nás žiaduce.

To platí aj o zvýšení príspevku na opatrovanie. Kontroverzný 13. a 14. plat síce môže pomôcť k vyššiemu ohodnoteniu zamestnancov, avšak si myslím, že skôr tých lepšie zarábajúcich, kde sa už teraz 13. prípadne 14. plat vypláca. Celkovo však ide o ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia, ktoré zníži rastový potenciál našej ekonomiky a v dlhodobom horizonte pocítime negatívne následky."

Richard Koza, investičný poradca: "Akékoľvek administratívne zasahovanie do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom zo strany štátu je zlé. Neustále zvyšovanie minimálnej mzdy je zlé pre trh práce. A zavedenie povinných 13. a 14. platov, to je predsa bláznovstvo. Vari pracujeme 13 alebo 14 mesiacov?

Štát by mal čo najmenej do všetkého zasahovať. Ale bohužiaľ je tomu stále naopak, politici hľadajú stále dôvod, prečo existujú, a preto vymýšľajú stále nové a nové zákony, byrokraciu a zasahujú ľuďom do životov. Kam to viedlo za socializmu sme videli, ale zrejme to chcú politici opäť dosiahnuť. Malý štát a ľudia zodpovední za svoje činy a schopní sa rozhodovať sami. To je správna cesta."

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Ohlásený sociálny balíček vnímam skôr negatívne. Na jednej strane preto, že sa bude financovať z vyšších príjmov (vyššieho výberu daní) a nie z ušetrených výdavkov. Na strane druhej ho vnímam negatívne preto, že opatrenia sa zameriavajú na určité sociálne skupiny. Ako už je tradíciou, keď chcete prilepšiť jednej sociálnej skupine, tak beriete druhej.

Vyššia minimálna mzda je každoročným sporom medzi podnikateľmi a vládou a jej problémom je, že tým, ktorým má pomôcť, skôr ublíži. Keďže úroveň miezd je na východe a strede Slovenska nižšia ako na západe. Tým pádom to môže byť pre zamestnávateľov pridrahé zamestnávať niekoho za minimálnu mzdu. Podobne vnímam aj príspevok na presťahovanie. Je to nepriame riešenie toho, že na východe a strede Slovenska je menej pracovných príležitostí.

Zamestnávateľov by mala prilákať infraštruktúra, do ktorej bez debaty patria aj diaľnice a kvalita ciest. To je dlhodobým problémom, avšak vláda radšej zaplatí príspevok za presťahovanie. Sociálny balíček vnímam skôr ako klasický marketingový ťah na určité skupiny obyvateľstva, ktorý v dobrých časoch odčerpá peniaze z rozpočtu.

Ukážkovým opatrením boli napríklad vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Samozrejme pre dotknuté skupiny je to skvelé. Nikto už nehovorí o tom, že štát musí ZSSK ešte viac dotovať a zaplatia to tí, ktorí vlakom necestujú. Miesto toho by vláda radšej mohla šetriť na strane výdavkov a dosiahnuť vyrovnaný rozpočet vtedy, keď si to naplánuje a bez pravidelného posúvania."

Ronald Ižip, analytik TRIM Broker: "Sociálne balíky sú na Slovensku potrebné. Rast extrémistických nálad je odzrkadlením zhoršujúcej sa ekonomickej situácie mnohých ľudí a sociálne balíky sú rýchlym spôsobom, ako ľuďom pomôcť. Sú však spôsobom neefektívnym, keďže sa prijímajú na úkor podnikania.

Pokiaľ nebudú sociálne balíky kompenzované podnikateľskými balíkmi, budú poškodzovať slovenskú ekonomiku cez zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, a tak budú v konečnom dôsledku kontraproduktívne."

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.