03.11.2017, 00:00

ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike. Čo znamená odpis 30 miliárd eur?

Centrálna banka eurozóny bude nakupovať dlhopisy v objeme nižšom o 30 miliárd eur. Odborníkov sme sa pýtali, aký vplyv bude mať táto zmena.

ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike. Čo znamená odpis 30 miliárd eur?
Zdroj: Reuters

Európska centrálna banka zmení od budúceho roka svoju politiku. Od januára zníži mesačný objem nákupov dlhopisov na polovicu: z terajších 60 miliárd na 30 miliárd eur.

V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.

Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.

Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie.

ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Je potrebné si uvedomiť, že v situácii, kedy ECB garantuje verejné dlhopisy a jednodňová sadzba je v mínuse, má nastavenie parametrov kvantitatívneho uvoľňovania skôr signalizačný efekt. Časť investorov očakávala, že ECB ohlási definitívny koniec kvantitatívneho uvoľňovania.

ECB to nespravila, naopak dokonca vyhlásila, že by ho v prípade slabšej inflácie mohla na jeseň budúceho roka aj zvýšiť. ECB teda signalizovala, že nie je v budúcnosti pripravená uťahovať politiku (teda tlačiť úročenie nahor) tak rýchlo ako čakali trhy. To je dôvod, prečo po ohlásení nižšieho objemu QE výnosy z dlhopisov a aj euro klesli a nešli naopak nahor.

Dopady tohto kroku očakávame minimálne. ECB signalizuje, že s úročením sa jej pri inflácii (predovšetkým jadrovej) vzdialenej od dvojpercentného cieľa nahor nechce a bude tak stimulovať ekonomiku naďalej. Business as usual."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Zníženie mesačného nákupu dlhopisov v programe kvantitatívneho uvoľňovania zo 60  na 30 miliárd eur nie je jediná zmena. Súčasne s týmto rozhodnutím bol program predĺžený do septembra 2018. Tým pádom narastie celkový objem nákupu dlhopisov na cca 2,5 bilióna eur. Tieto zmeny už boli započítané v cenách na trhu, a keďže ECB neprišla s ničím novým ani prevratným, investori vybrali zisky z minulej rally na eure, čo poslalo spoločnú menu nadol.

Mario Draghi potvrdil, že úrokové sadzby zostanú na súčasných nulových úrovniach ešte dlhú dobu po tom, čo kvantitatívne uvoľňovanie skončí. Zároveň dodal, že centrálna banka má mandát na predĺženie trvania tlačenia peňazí, prípadne na navýšenie nákupov dlhopisov, ak si to ekonomická situácia v eurozóne vyžiada. ECB bude zároveň reinvestovať exspirujúce dlhopisy.

Na Slovensku túto zmenu nepocítime, keďže sa monetárna politika nemení a objem dlhopisov zostáva rovnaký. Vplyv na výnos dlhopisov nebol ani doteraz významný a výnosy nerastú, pričom euro mierne okresalo svoje zisky z poslednej rally, čo je úplne zdravý vývoj. Ak euro nezačne výraznejšie klesať, nemá sa toto posledné rozhodnutie ako výraznejšie premietnuť do slovenskej ekonomiky. Iná by bola situácia pri úplnom ukončení tohto programu či zvyšovaní sadzieb."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Vo všeobecnosti posledná zmena v menovej politike znamená ústup z monetárnej expanzie. Jedná sa však o veľmi mierny ústup, ekonomika eurozóny bude naďalej dostávať doping v objeme 30 miliárd eur mesačne pri stále zápornej depozitnej sadzbe. Navyše, šéf ECB napriek očakávaniam niektorých investorov neohlásil koniec politiky nákupu dlhopisov a opäť zdôraznil možnosť navýšenia objemu dlhopisov v prípade potreby.

Takisto zdôraznil, že sadzby sa budú držať nízko ešte dlhú dobu po ukončení nákupov dlhopisov. ECB tak bola veľmi obozretná a snažila sa euru nedať dôvod na ďalšie zhodnotenie. Euro oproti doláru totiž od začiatku roka vzhľadom na stále zrýchľujúcu ekonomiku eurozóny (momentálne dosahuje najrýchlejší rast za posledných 6 rokov) posilnilo do septembra až o 15 percent a ku dnešku je silnejšie o viac ako 10 percent.

Takéto prudké zhodnotenie by mohlo narušiť veľmi solídne ekonomické oživenie a predovšetkým spomaliť rast cien. Vzhľadom na posledné dáta, ktoré ukazujú na spomalenie inflácie a aj jej jadrovej zložky, sa takéto rozhodnutie javí ako správne. ECB tak čelí podobnému problému ako ostatné centrálne banky rozvinutých krajín, a to je nesúlad medzi rastom ekonomiky a rastom cien, keďže napriek silnému rastu hospodárstva ostáva inflačný cieľ stanovený tesne pod dvomi percentami v nedohľadne."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Aj napriek tomu, že ekonomické oživenie v eurozóne je aktuálne badateľné a blok krajín platiacich eurom má našliapnuté k najsilnejšiemu ekonomickému rastu za posledných desať rokov, inflácia sa aj naďalej nachádza hlboko pod cieľom ECB. Práve preto si centrálni bankári vo Frankfurte nemohli dovoliť seknúť s programom kvantitatívneho uvoľňovania, ktorého koniec bol naplánovaný v decembri tohto roka.

Kvôli pokračujúcemu ekonomickému oživeniu však mohli prikročiť k zníženiu mesačného objemu nákupov na 30 miliárd eur mesačne v kombinácii predlženia programu minimálne o deväť mesiacov.
Hlavnou brzdou rastu inflácie v eurozóne sú nedostatočné mzdové tlaky. V krajinách ako Nemecko, kde ekonomika šliape, sú mzdové a inflačné tlaky jasne viditeľné. Na druhej strane sú však členmi eurospolku krajiny ako napr. Taliansko, ktorého ekonomický rast nie je až taký jednoznačný.

ECB však musí na eurozónu prihliadať ako na celok a svoju monetárnu politiku prispôsobovať všetkým krajinám, čo na jednej strane pomáha vyhladzovať dopady ekonomického cyklu, avšak na druhej strane podporuje neefektívne zadlžovanie a brzdí tlak na prijímanie štrukturálnych reforiem.

ECB na základe aktuálnych prognóz neočakáva, že by v budúcom roku inflácia vzrástla k požadovanému cieľu a na svojich pravidelných zasadnutiach jej šéf Mario Draghi komunikuje, že úrokové sadzby zostanú na súčasných, prípadne nižších úrovniach dlhšiu dobu po skončení programu nákupu aktív.

Práve preto je zrejmé, že úrokové sadzby zostanú v priebehu najbližších mesiacov na nízkych úrovniach. Aj napriek tomu sa však nedá očakávať, že úroky na úverových bankových produktoch vrátane hypoték budú klesať. Pravdepodobne už siahli na svoje dno a aj napriek holubičím komentárom z ECB budú postupne pozvoľne rásť.

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Redukovanie nákupu dlhopisov treba skôr vnímať ako čiastočné uznanie prehry zo strany ECB. Cieľom nakupovania bolo zvýšiť infláciu v eurozóne a priblížiť ju k cieľu, a teda k dvom percentám. To sa ECB nedarí v takej miere ako si myslela a rozhodla sa teda redukovať nákup dlhopisov, ktorý na infláciu nemá až taký vplyv.

Rovnako si banka asi uvedomuje, že pre trhy nie je najlepšie, keď sa ich fungovanie do takej miery ovplyvňuje. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať politika ECB v budúcnosti, či bude zvyšovať aj úrokové sadzby, ktoré už majú väčší dopad aj na Slovensko a komerčné banky na Slovensku. Zredukovanie nákupu dlhopisov o polovicu by nemalo mať výraznejší dopad na slovenský bankový sektor."

Richard Koza, investičný poradca: "ECB síce znižuje nákupy, ale v podstate stále nakupuje. A veľa. ECB teraz ovláda čoraz viac a viac trhu s dlhopismi v EÚ. Trh je značne pokrivený. Menová politika je veľmi mäkká a to sa začína prejavovať rastúcou infláciou.

Najmä ekonomicky silnejšie časti ako Nemecko, Česko, ale aj Slovensko pocítia významnú infláciu. A to všetko pri politike prakticky nulových úrokových sadzieb. Euro bude aj vďaka tomu slabé v pomere voči doláru, napríklad. Nedá sa teda predpokladať žiadne väčšie posilnenie eura."

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.