10.11.2017, 00:00

Grécko za nami, Portugalsko "na dostrel." Kedy Slováci v platoch dobehnú vyspelý Západ?

Slovenské platy pre nedostatok pracovníkov rastú. Odborníkov sme sa spýtali, kedy dobehneme západoeurópske krajiny.

Grécko za nami, Portugalsko "na dostrel." Kedy Slováci v platoch dobehnú vyspelý Západ?
Zdroj: Reuters

Situácia na slovenskom pracovnom trhu je pre zamestnancov najpriaznivejšia v histórii. Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni v histórii Slovenskej republiky, pracovníci chýbajú v takmer každom odvetví, spoločnosti sú tak "nútené" zvyšovať platy a ponúkať atraktívnejšie benefity.

Už tradične chýbajú špecialisti v IT sektore, automobilový sektor hlási, že do roku 2020 mu bude chýbať 14-tisíc ľudí, naštartovanie výroby v automobilke Jaguar Land Rover nedostatok kvalifikovanej práce ešte výraznejšie prehĺbi.

Z údajov portálu platy.sk vyplýva, že v roku 2016 narástol priemerný hrubý mesačný plat na úroveň o 4,8 percenta, bol tak najsilnejší za posledných 6 rokov.

Z analýzy ďalej vyplýva, že v roku 2016 najviac platy narástli kvalifikovaným robotníkom, kvalifikovaným technickým zamestnancom a pomocným zamestnancom.

V porovnaní s vyspelými západnými krajinami sú slovenské mzdy stále len zlomkové. Pre porovnanie, nemecká hrubá mesačná mzda sa pohybuje na úrovni nad 3 500 eur, francúzska na úrovni takmer 3 000 eur, tá česká je na úrovni viac ako 1 100 eur.

Aký rast platov sa dá očakávať do budúcnosti? Kedy by Slovensko mohlo dobehnúť vyspelé západné krajiny vo výške platov (ak nie v nominálnej hodnote, tak aspoň v parite kúpnej sily)?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V najbližších rokoch je možné očakávať pokračovanie priemerného rastu miezd na podobných úrovniach ako v súčasnosti. Európska komisia podľa svojej prognózy, ktorú zverejnila vo štvrtok, očakáva dokonca ich mierne zrýchlenie. Priestor pre to vytvára transfer nových technológií, ktoré zvyšujú produktivitu práce.

Vzhľadom na to, že u nás stále mnohé firmy, predovšetkým v zaostalejších regiónoch, fungujú so staršími technológiami ako na západe, tak tento priestor je väčší ako je priemer EÚ. Čo sa týka toho, že kedy dobehneme EÚ, tak tu je potrebné si uvedomiť, že samotný transfer technológií, ktorý je primárnym zdrojom rastu miezd, nám nezabezpečí to, aby sme západné krajiny dobehli. Gro produktivity vytvárajú inovácie. V tomto smere je určite nutné zlepšiť vzdelávací systém, aby sme boli inovatívnejšou ekonomikou.

Takéto tendencie u nás zatiaľ nebadať. Až viac inovácií umožní časom dobehnúť priemer EÚ. Niektoré krajiny, ktoré sú z pohľadu inovačného potenciálu na tom ešte horšie, by sme však v dohľadnej dobe mohli čo sa týka reálnych miezd (teda po očistení o cenovú úroveň) dobehnúť. Grécko sme už predbehli, Portugalsko je už len tesne pred nami a v priebehu 5-10 rokov by sme mohli dobehnúť aj Španielsko a Taliansko.

Pekným príkladom ohľadom toho, ako inovácie zrýchľujú rast životnej úrovne je Írsko. Kým začiatkom 90-tych rokov bol reálny príjem na hlavu v Írsku podobný ako v Španielsku či Grécku (a bol hlboko pod priemerom EÚ). Dnes je jeden z najvyšších v EÚ, pričom zvyšné dve krajiny, ktoré mali podobnú štartovaciu čiaru, sú stále pod jej priemerom. Veľký skok, hoci z vyšších úrovní, spravilo v posledných dekádach ešte aj Fínsko."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Súčasný rast platov na Slovensku je skutočne vynikajúci. Avšak výška miezd na Slovensku sa pravdepodobne nikdy nevyrovná nemeckým platom. Je rozdiel či máme 3,8-percentný rast miezd z tisícich eur, alebo ako Nemecko 1,5-percentný rast miezd z 3 800 eur. Výsledkom je teda, že Slovákom rastú platy o 38 eur zatiaľ čo Nemcom o 57 eur. V porovnaní parity kúpnej sily je Slovensko približne na 63 percent úrovne Nemecka.

Práve porovnanie podľa parity kúpnej sily nám ukazuje, že nie je všetko len o výške miezd. Podstatou je, že aj keď Nemci v nominálnom vyjadrení zarábajú takmer štyri krát viac ako Slováci, v skutočnosti si môžu kúpiť "len" asi o polovicu viac tovarov a služieb. Cenová hladina v Nemecku je totiž vyššia ako na Slovensku. Výhodou Slovenska je, že cenová hladina rastie pomalšie ako rastú mzdy a dokonca tento rozdiel na Slovensku je výraznejší ako v Nemecku.

Pozitívom je, že v parite kúpnej sily rastieme rýchlejšie ako Nemci a teda sme schopní ich dobehnúť. Je ťažké určiť za aký čas, avšak za podmienok konzistentného rastu by to bolo možné za približne 60 rokov. Slovenské mzdy za súčasných podmienok nebudú nikdy v nominálnom vyjadrení na takej vysokej úrovni ako nemecké, avšak životnou úrovňou by sme sa mali Nemcom vyrovnať. Rast platov ide ruka v ruke s poklesom nezamestnanosti. Dopyt po pracovnej sile je vysoký.

Takmer v každom odvetví chýba pracovná sila. Očakáva sa, že nezamestnanosť na Slovensku by mala klesať. Významnú úlohu v tomto procese zohrá aj automobilka Jaguar Land Rover. Problémom ale je, že západ Slovenska má síce rekordne nízku nezamestnanosť, avšak prešovský kraj má nezamestnanosť okolo 11 percent. Táto hospodárska nerovnováha v krajine spôsobuje obrovské rozdiely v dopyte po pracovnej sile, v nezamestnanosti a v raste miezd. Myslím, že je tu reálne riziko s kapacitou pracovnej sily na Slovensku pri takto geograficky štruktúrovanom hospodárstve."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Slovenské platy rastú, ale stále nedostatočne. Ak si vezmeme platy mimo Bratislavský kraj, ktoré sa pohybujú len v stovkách eur, tak ich percentuálne zvýšenie aj o 4 percentá ročne nevedie k žiadnemu zásadnému efektu na obyvateľa a jeho životná úroveň zostáva rovnaká. Aj preto budú ľudia stále odchádzať za prácou do iných krajín. Trend rastu platov je dlhodobý a je dobré, že mzdy rastú rýchlym tempom počas ekonomickej expanzie.

Mnohé vyspelé krajiny, napr. USA alebo Veľká Británia totiž aj dnes napriek rekordne nízkej nezamestnanosti zápasia s problémom nízkeho rastu miezd s tempom len okolo 2 percent ročne. Zvyšovanie miezd na Slovensku však brzdí napríklad obrovské daňové zaťaženie, ale aj slabá úroveň školstva. Školstvo produkuje len veľmi málo odborníkov, keďže mnohé školy sú všeobecne zamerané a neriešia potreby reálnej praxe. V tomto smere musí naplno zapracovať štát , nestačí sa len „vyhovárať " na neochotu zamestnávateľov zvyšovať mzdy.

Dobrou správou je, že produktivita práce na Slovensku rastie rýchlejšie ako priemer EU, a preto by tlak na rast miezd mal aj naďalej pokračovať. Slovenskí zamestnávatelia sú ale zvyknutí na nižšie mzdy v porovnaní s ostatnými krajinami EU a Slovensko si často - hlavne zahraničné firmy - volia práve kvôli lacným mzdám. Je teda otázne, dokedy budú hlavne zahraničné firmy tolerovať rýchly rast miezd. Zatiaľ však nepredpokladám odchod veľkých firiem zo Slovenska kvôli zvyšujúcej sa cene práce."

Richard Koza, investičný poradca: "Rast platov je daný súčasným stavom rozvoja ekonomiky. A ten je podporený extrémne mäkkou politikou ECB. Dá sa teda očakávať, že platy ďalej porastú, pretože slovenská ekonomika - ale aj iných krajín EÚ, napríklad česká - sú v boome ťahanom, okrem iného, aj lacnými peniazmi, ktoré majú firmy k dispozícii. Mzdy porastú, ale tým bude klesať postupne konkurenčná výhoda daná rozdielom miezd.

Je otázkou nakoľko ekonomiky Slovenska alebo Česka, Poľska, Rumunska dokážu byť konkurencieschopné, ak sa ich mzdová úroveň veľmi priblíži krajinám ako Francúzsko, Nemecko, Rakúsko. Rast miezd by mal podporiť rast inflácie, ale je opäť otázkou, či rast inflácie je dobrá vec. Ak sa pozrieme do histórie, ekonomický rozvoj, a rast bohatstva ľudí nastávali hlavne v období nízkej inflácie a dokonca deflácie. Obdobie vysokej inflácie viedlo často k sociálnym problémom, nepokojom a niekedy aj veľkým zmenám."

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.