07.02.2013, 00:07

V hlavách politikov sa rodia nebezpečné plány

Podľa politikov je euro príliš silné a chcú rozhodovať o jeho kurze. Čítajte Tému týždňa.

Cyperská jednoeurovka / Reuters

[[{"type":"hn-image","fid":"98295","attributes":{"class":"left","width":"80","height":"100"}}]]Jaroslav Brychta

X-Trade Brokers

Nadhodnotené euro je dôsledok rozdielneho poňatia menovej politiky v rôznych krajinách. Kým Fed, Bank of Japan a čiastočne aj Bank of England stále pokračujú v kvantitatívnom uvoľňovaní, ECB už dlhšiu dobu nič také nerobí a jej bilančná suma začala dokonca v poslednej dobe klesať. To vedie k prudkému spevneniu eura a čiastočne tak aj k jeho relatívnemu nadhodnotenie.

Rozhodnutie ECB nakupovať neobmedzene dlhopisy problémových krajín v prípade, že to bude potrebné, európskej mene pomohlo a to aj napriek tomu, že ECB zatiaľ žiadne dlhopisy nenakupuje. Dlhodobo však nejde o nič iné ako ďalší morálny hazard, ktorého negatívne dôsledky sa prejavia až s oneskorením.

Silné euro v eurozóne zatiaľ krajinám ekonomicky príliš nepomáha. Nie preto, že by bola silná mena pre krajiny zlá, ale preto, že vo väčšine krajín je cenový mechanizmus natoľko rigidný, že sa ceny, najmä potom ceny práce, nie sú schopné dostatočne rýchlo prispôsobiť. Čiastočne radovať sa ale môžu spotrebitelia, ktorí si samozrejme za svoje úspory môžu teraz kúpiť viac zahraničného tovaru.

Najväčšími rizikami sú pre eurozónu plány, ktoré sa už začínajú rodiť v hlavách niektorých politikov. Holande sa už vyjadril, že by rád rozhodoval o tom, aký kurz spoločnej meny je ten jediný správny.


[[{"type":"hn-image","fid":"192384","attributes":{"class":"left","width":"80","height":"100"}}]]Jiří Cihlář

Next Finance

K posilňovaniu eura vedie predovšetkým činnosť amerického Fedu, ktorý trh zásobuje relatívne lacnou likviditou vďaka výkupu aktív. Hoci aj politika ECB je relatívne uvoľnená, nedosahuje to úroveň politiky amerického Fedu. Vďaka tomu sa vytvára tlak na posilňovanie eura. Podľa nášho názoru ale silnému euru jednoznačne nezodpovedajú fundamenty eurozóny a sily jej hospodárstva.
 
V poslednom období nebolo počuť o problémových štátoch juhu eurozóny, a to stačilo k tomu, aby výnosy ich štátnych dlhopisov klesali. To bol jeden z faktorov, ktorý naštartoval euro k ďalšiemu posilňovaniu. Na európskych dlhopisových trhoch panoval relatívny pokoj, ale to sa zmenilo na začiatku tohto týždňa. Stačila správa, že rastú preferencie strany bývalého premiéra Talianska S. Berlusconiho pred predčasnými parlamentnými voľbami a výnosy tamojších štátnych dlhopisov začali stúpať. Podobný vývoj sme mohli pozorovať aj v Španielsku, kde bol obvinený predseda vlády z korupcie. Reakcia trhu bola rovnaká ako v Taliansku. Čo sa týka najväčšieho dlhového hriešnika eurozóny - Grécka-tak tam pomaly začínajú klesať vysoké miery výnosov štátnych dlhopisov aj vďaka tomu, že sa Grécku podarilo splniť cieľ pre deficit rozpočtu za rok 2012.

Očakávame, že v horizonte roka sa trend otočí a dolár začne k euru výrazne posilňovať. Hoci má aj americká ekonomika svoje problémy, ekonomika eurozóny je slabšia, a to najmä vďaka brzde v podobe štátov južnej periférie eurozóny. Očakávame preto, že dolár v horizonte roku posilní až na 1,230 USD / EUR


[[{"type":"hn-image","fid":"141239","attributes":{"class":"left","width":"80","height":"100"}}]]Tomáš Plavec

Trim Broker

Euro rastie už od leta 2012 po tom ako ECB ohlásila program nákupu dlhopisov OMT, čím znížila riziko rozpadu eurozóny. Nálada na trhu je extrémne dobrá, akcie sú na 5-ročných maximách a potenciálne problémy, ktoré nás čakajú, sa zatiaľ ignorujú. Euru pomohlo aj vyplatenie časti LTRO zo strany bánk, ECB naposledy odmietla znižovanie sadzieb, čo euru pomohlo v raste. Zo silnej meny ťažia všetci, ktorí nakupujú tovary zo zahraničia platené v inej mene. Tlmí to napríklad rast cien palív, keďže za importy v USD platíme menej. Problém majú napríklad exportéri, ktorí za svoj tovar dostávajú menej eur. Vývoj bude závisieť od toho, ako sa bude dariť bojovať s dlhovou krízou. Akýkoľvek rast napätia bude preferovať dolár a nie euro. Okrem toho pribúdajú politické komentáre na adresu sily eura, Taliani a Francúzi by ho radi videli nižšie. Nemecko preferuje rast konkurencieschopnosti (teda schopnosti vyrobiť lepšie za rovnakú cenu alebo rovnako dobré za nižšiu cenu) pred umelým oslabovaním eura.


[[{"type":"hn-image","fid":"198302","attributes":{"class":"left","width":"80","height":"100"}}]]Jiří Šimara

Cyrrus
 
Euro naozaj veľmi posilnilo voči ostatným významným svetovým menám, za čo vďačí zníženiu rizikovej averzie investorov. Navyše je ECB v súčasnosti vo svojich vyjadreniach ohľadom menovej politiky oveľa viac opatrná a zdá sa, že už čoskoro začne pomaly uťahovať kohútiky. To je v priamom rozpore s tým, čo robí Fed či BoJ, ktorých bankári sú stále naklonení uvoľnenej menovej politike.

Silné euro má pre eurozónu niekoľko negatív. Prvým negatívom je rýchlosť, s akou došlo k posilneniu eura vzhľadom k tomu, že na reálnu ekonomiku pôsobia silné výkyvy meny vždy destabilizačne. Nie je tak prekvapujúce, že sa z Bruselu už ozývajú hlasy, ktoré požadujú nastavenie určitých limitov euru, a to ako z hornej aj z dolnej strany.

Ďalšia hrozba vyplývajúca z posilnenie meny je zníženie konkurencieschopnosti európskych exportérov na trhoch mimo eurozóny. S posilňujúci domáci menou sa ich produkcia fakticky zdražuje.