11.12.2014, 10:10

Víťazstvo gréckej ľavice môže položiť celú eurozónu

Kríza, ktorú sme zažili v roku 2010 a 2011 by bola v porovnaní s týmto iba zahrievacie kolo.

Víťazstvo gréckej ľavice môže položiť celú eurozónu

Takú paniku už svetové trhy dlho nezažili. A pritom stačilo pár viet od gréckeho premiéra. Ten sa zmienil, že by sa prezidentské voľby v krajine mohli konať skôr, teda budúci týždeň. Hlavný index aténskej burzy však klesol o takmer 13 percent, čo znamenalo najstrmší pokles od roku 1987. A náklady na obsluhu dlhu vzrástli. Inak povedané, sme tam, kde sme boli v roku 2010.

Prečo však trh reagoval takto hystericky? Dôvodom je úspech radikálnej ľavice vo voľbách do europarlamentu a strach, že sa dostane k moci aj doma v Grécku. Gréckeho prezidenta volia poslanci na spoločnej schôdzi a na jeho zvolenie, v rámci trojkolovej voľby, je potrebné v prvých dvoch kolách aspoň 200 hlasov z celkových 300. V treťom kole sa kvórum znižuje na 180 hlasov, pričom medzi jednotlivými voľbami musí ubehnúť minimálne 5 dní. Ministerský predseda Antonis Samaras disponuje 155 hlasmi.

Podpora opozičného kandidáta by znamenala, že premiér Samaras nemá dostatočnú podporu v parlamente. To by viedlo k predčasným voľbám, v ktorých má reálnu šancu uspieť radikálna ľavica Syriza. Tá razantne odmieta ďalšie šktry, úsporné opatrenia a všetky nariadenia EÚ, ku ktorým sa Samarasova vláda zaviazala. Víťazstvo radikálov, ktorí majú v Grécku masívnu podporu, by znamenalo bankrot Grécka a odchod z eurozóny. Víťazstvo ľavice, ktorá poukazuje najmä na to, ako sa po zavedení úsporných opatrení zhršil život radovým Grékom, by však bolo prehrou bežných ľudí. Návrat k Drachme by znamenal devalváciu meny, čo by značne znehodnotilo úspory obyvateľov a spôsobil by značnú infláciu.

Bankrot Grécka a politika radikálov, ktorá počíta s nesplácaním pôžičiek trojke by destabilizovala celý juh eurozóny. Kríza, ktorú sme zažili v roku 2010 a 2011 by bola v porovnaní s týmto iba zahrievacie kolo.


Čo znamená utorňajší prudký pokles trhov? Je to iba denný výkyv alebo budeme takýto jav pozorovať častejšie?

Tomáš Holinka, analytik Moody´s ratings

Takmer 13- percentný prepad hlavného indexu aténskej burzy bol jeho najstrmším prepadom od roku 1987. Frontálny výpredaj spôsobilo oznámenie, že prezidentské voľby začnú už budúci týždeň.

 

Stanislav Pánis
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky

Všetko bude závisieť od ďalšieho vývoja politickej situácie v Grécku. Panika gréckej burze a rastúce výnosy gréckych dlhopisov však naznačujú, že investori sa boja predčasných volieb, ktoré budú musieť byť zo zákona vyhlásené po neúspešnej voľbe prezidenta. Súčasné prieskumy totiž naznačujú, že k moci by sa mala dostať strana  ľavicová strana Syriza, ktorá nepodporuje úsporné opatrenia a záchranný program medzinárodných veriteľov.

Jiří Cihlář, Next Finance
Jiří Cihlář, analytik Next Finance

Investori sa boja gréckej politickej krízy ako čert kríža. Pred Gréckom totiž stále stojí veľa výziev, ako je potrebné opustenie záchranného programu. Čím viac sa blíži jeho termín, tým viac je trh nervózny. A obavy z pádu gréckej vlády nervozitu znásobujú.

Peter Greguš
Peter Greguš, sprostredkovateľ, TrimBroker

Včerajší pokles na gréckom akciovom trhu je najhorší od roku 1987 a súvisí s tým, že prezidentské voľby v Grécku budú v polovici tohto mesiaca. Ak nebude prezident zvolený ani 27.12 (v treťom kole), tak dôjde k rozpusteniu parlamentu do 30 dní a vyhlásia sa predčasné voľby. V súčasnosti majú najväčšie podporu extrémistické strany, ktoré chcú buď výrazné zníženiu dlhu krajiny, alebo odchod z eurozóny. Investori tak pred týmto rizikom "ušli" z gréckeho akciového a dlhopisového trhu. Riziko prepadov na tomto trhu nemôžeme vylúčiť.

Bude mať podľa vás skorší termín prezidentských volieb vplyv na víťazstvo vládnej, resp. radikálnej strany ako tvrdí premiér Samaras?

Tomáš Holinka

Ak nebude dostatočná podpora pre vládneho kandidáta na pozíciu prezidenta, môže to viesť k predčasným voľbám, ktoré by sa mohli konať už vo februári 2015. Ak by v nich uspeli ľavicoví radikáli, ktorí sa presadili v májových voľbách do europarlamentu, bol by to jasný signál Bruselu, že sa nebudú splácať prostriedky, ktoré EÚ požičala Grécku. Inými slovami, Grécko by odmietlo podmienky medzinárodnej pôžičky, reformný balíček a vysmialo by sa do očí zahraničným veriteľom. A keďže investori by pravdepodobne neprijali ďalšiu reštrukturalizáciu dlhu (faktický bankrot krajiny), Grécko by bolo nútené vystúpiť z eurozóny, zaviesť vlastnú menu, ktorá by zdevalvovala povedzme o 30 či 40 percent a pripravila by obyvateľov aj o zvyšné úspory.

A samozrejme by sa objavili úvahy o tom, ktorá ďalšia krajina eurozónu opustí, čo by viedlo k opätovnej recesii v eurozóne. Aké sú však šance, aby k tomu nedošlo, resp. bol zvolený prezidentský kandidát si v tejto chvíli netrúfam odhadnúť.

Stanislav Pánis

17. Decembra sú prezidentské voľby, kde je potrebná podpora 200 poslancov z 300 na zvolenie prezidenta. Ak sa to nepodarí voľba sa musí opakovať po piatich dňoch. Ak sa to znova nepodarí, dáva sa tretia šanca o ďalších päť dní, kde stačí na zvolenie prezidenta už len 180 hlasov. Problém je, že vládny kandidát Stavros Dimas má podporu len 155 poslancov. Ak sa ani na tretí krát nezvolí hlava štátu, parlament musí byť zo zákona rozpustený a krajinu čakajú  predčasné parlamentné voľby, ktoré musia byť vyhlásené do 10 dní a uskutočnené do 21 dní. Technicky to vychádza na nedeľu 25. januára. Prieskumy aktuálne hovoria o tom, že by ich vyhrala radikálna Syriza, ktorá sa vyhrážala, že všetky úsporné opatrenia chce rušiť.

Grécko ešte nedávno sľubovalo, že opustí záchranný program. Do akej miery je tento sľub reálny?

Stanislav Pánis

Záchranný program bol predĺžený o dva mesiace do 28. februára. Po tomto dátume ostane vláda odkázaná už len na trhy. Ak sa pri vládnom kormidle udržia proreformné sily, Helénska republika by nemusela mať problémy refinancovať sa na trhoch, najmä ak berieme do úvahy očakávané kvantitatívne uvoľňovanie ECB. V opačnom prípade by mohla nastať vážna kríza, keď Syriza nechce ani záchranný program, čo by zároveň znamenalo kolaps krajiny.

Jiří Cihlář

K tomu môže dôjsť. V tej chvíli ale znovu vzrastie nedôvera v grécky štát, čo je prejaví v náraste výnosov gréckych štátnych dlhopisov. Zjednodušené povedané, pre vládu bude drahé si požičiavať na finančných trhoch.

Peter Greguš

Grécko chcelo opustiť program záchrany, avšak ekonomická situácia je v krajine naďalej zlá. Návrat Grécka na dlhopisový trh je nepravdepodobný, pretože výnos na dlhopisoch je stále vysoký a vzhľadom na súčasný dlh krajiny nie je pravdepodobné, že by si Grécko dokázalo refinancovať svoj dlh tak ako by potrebovalo. Grécko sa už do určitej miery vrátilo na peňažný trh, keď emitovalo pokladničné poukážky, nemôžeme preto vylúčiť, že by vydalo aj dlhopisy s krátkou splatnosťou, ale úplne refinancovanie deficitu je nepravdepodobné.

Predstavme si, že v Grécku vyhrá ľavica, ktorá odmieta reformy trojky - aký scenár bude musieť EÚ zvoliť v takomto prípade a čo potom hrozí Grécku? (dajte pokojne nejaký hororový, my to vydržíme :))

Stanislav Pánis
To nie je zrejme jasné nikomu a je to dôvodom, prečo trhy začínajú panikáriť.

Jiří cihlář

Grécko pod vedením radikálnej ľavicoe by ťažko ďalej počúvalo úsporný diktát zo strany Bruselu. Európska únia a Medzinárodný menový fond by potom mohli na oplátku utiahnuť kohútiky peňazí prúdiacich do Grécka. To je extrémny prípad, pretože v tej chvíli by mohla vypuknúť panika na celom južnom krídle eurozóny. To by bola nočná mora Bruselu.

Peter greguš
Politika je o kompromisoch a keď vyhrá aj Syriza bude sa musieť v konečnom dôsledku dohodnúť s Trojkou. Aj keby vyhrala Syriza nemôže situáciu v krajine riešiť jednostranne, bola by to "ekonomická samovražda", pretože krajina je naďalej veľmi slabá a potrebuje podporu od EU. Situácia v Grécku bude určite jedno z hlavných tém konca a začiatku budúceho roka a môže priniesť na trh zvýšenú volatilitu.

Nemôžeme, ale vylúčiť odchod krajiny z eurozóny, pokiaľ to čo Syriza hovorí myslí aj vážne. Grécko by muselo emitovať svoju menu, pričom jej hodnota by skôr či neskôr odrážala súčasný stav v ekonomike. Mena výrazne klesla voči hlavným svetovým menám a krajine by hrozil silný rast inflácie, vzhľadom na rast importných cien (v súčasnosti je v Grécku deflácia). Nevieme, či by sa grécka centrálna banka pokúsila zafixovať kurz voči EUR, alebo nie. Európske banky nemajú taký objem gréckeho dlhu, na druhej strane museli by sa zaviesť kapitálové kontroly a to by mohlo podkopať dôveru v integritu eurozóny. Z Grécka podobne ako z Cypru by sa snažil odísť kapitál a krátkodobo by to vytvorilo turbulencie aj v ekonomike.

Samozrejme by to znamenalo pre eurozónu a EUR problém, pretože by sa otvorili stále nevyriešené problémy z dlhovej krízy.
Pravdepodobne by to aj mohlo vyvolať nové kolo dlhovej krízy, aj keď jej parametre by boli rozdielne od rokov 2010/2011. Politici by museli konať rýchlo, pretože čím by sa "agónia" predlžovala riskovali by infikovanie bankového systému v iných krajinách.

Európska komisia pravdepodobne opráši scenár, ktorý použila na Cypre, čiže pokiaľ by štáty a majitelia bánk nemohli banky zachrániť. Na rad by prišli sporitelia nad 100 000 €. Tento scenár ale nie je zatiaľ príliš pravdepodobný, ale je možný. "Grécko je časovaná bomba, otázka je či sme pripravení na jej výbuch".