12.02.2015, 00:00

Reparácie sú Pandorina skrinka. Jej otvorenie môže viesť k vojne

Reparácie sú Pandorina skrinka. Jej otvorenie môže viesť k vojne

Grécko a Rusko vytiahli zo skrine kostlivcov, ktorí strašia už od konca druhej svetovej vojny. Grécky premiér Alexis Tsipras žiada od Nemecka vyplatenie vojnových reparácií vo výške asi 100 miliárd eur. Svoje požiadavky plánuje najnovšie sformulovať aj Rusko. Tamojší parlament rokuje o tom, že krajina vystaví Nemecku účet za vojnu, ktorý sa môže vyšplhať až na štyri bilióny eur. Historici a analytici sa však zhodujú, že nároky voči Nemecku sú neoprávnené. „Je to nielenže nemožné, ale aj nebezpečné.“

Peniaze späť? Neexistuje

Je vôbec možnosť, že by Gréci dostali peniaze, o ktoré Nemecko žiadajú? Historik a ekonóm Vladimír Bačišin si myslí, že toto je uzavretá kapitola. „Možné to určite nie je. Sú so len bludy politikov,“ hovorí Bačišin s tým, že parížske mierové zmluvy z roku 1947, ktoré boli uzavreté v súlade s medzinárodným právom, vylučujú nároky štátov na reparácie po vojne. Ako poznamenáva odborník strany SaS na zahraničnú politiku Martin Klus, reparácie po prvej svetovej vojne viedli k vypuknutiu druhej svetovej vojny. „Nie je dobré otvárať túto Pandorinu skrinku. Ak by sa to stalo, vznikol by nebezpečný precedens, ktorý by spustil lavínu. Ohrozená by bola nielen európska integrita, ale aj ekonomika celej Európy a sveta. Veľmi by sa narušili medzinárodné vzťahy,“ povedal Klus.

Reparácie viedli k vojne

Do mimoriadne ťažkej situácie sa dostalo aj Slovensko, ktoré by muselo revidovať všetky historické dokumenty. V prípade precedensu by si takmer všetky krajiny mohli začať robiť nároky na splatenie dlhov z minulosti. Poľsko by si napríklad mohlo nárokovať na časť dnešného ruského územia, Slovensko by zase mohlo žiadať o vrátenie Zakarpatskej Ukrajiny, Nemci by mohli vymáhať odškodné za vysťahovanie Nemcov. A to nie je ani zďaleka všetko. „Musela by sa napríklad opäť otvoriť otázka Benešových dekrétov, a nielen to. Veľmi by to zhoršilo naše vzťahy s Maďarskom,“ hovorí Klus.

Celkovú sumu si odborníci netrúfajú odhadnúť a už len ich vyčíslenie by mohlo viesť k sporom medzi nami a zvyškom Európy. Šlo by však o miliardy eur. Dôsledkom zaplatenia starých dlhov by preto podľa Klusa bola neschopnosť splácať svoje dlhy, nasledovalo by šetrenie, kríza a odtiaľ je už len krôčik k nepokojom a vzostupu extrémizmu. „Treba povedať, že príčiny druhej svetovej vojny mali na svedomí aj reparácie,“ dodáva Klus. Parížska dohoda po prvej svetovej vojne totiž uložila Nemecku obrovské pokuty a finančné i nefinančné reparácie. Nemecko sa ocitlo v kríze a reparácie odmietalo platiť. Šetrenie štátu a rozmáhajúca sa chudoba neskôr podnietili extrémizmus, ktorý vyvrcholil nástupom Hitlera k moci.

Hra o lepší imidž

Grécko a najnovšie aj Rusko sa teda pokúšajú o nemožné. Nemecké peniaze sú pre nich tabu nielen pre povojnové parížske zmluvy z roku 1947, ale na základe zmluvy dvoch štátov z roku 1990 Nemecko reparácie z druhej svetovej vojny platiť nemusí. Prečo sa teda lídri pokúšajú tieto zmluvy otvoriť? Podľa oslovených odborníkov tu skôr ide o získanie pozornosti. Rusko aj Grécko sa totiž nachádzajú na prvý pohľad v podobnej situácii, keď potrebujú získať peniaze. „Tsiprasovi ide o zlepšenie vyjednávacej pozície voči Nemecku, pretože vie, že grécky dlh je nesplatiteľný,“ pokračuje Martin Klus. Nová Grécka vláda vie, že dlh spred 70 rokov vymôcť nedokáže, ale aspoň môže Nemecku vyhodiť na oči, že aj oni im kedysi dávno odpustili dlh. Hoci bol o polovicu menší ako ten súčasný grécky.

V prípade Ruska ide zase o zlepšovanie obrazu vlády smerom dovnútra. Rusom je tiež jasné, že štyri bilióny eur od Nemecka nikdy neuvidia. „Rusko zaťažuje nielen lacná ropa, ale najmä sankcie. Putin preto potrebuje nasmerovať hnev Rusov na Západ, nie na vládu,“ podotýka Klus. Vymáhanie dlhov od Nemecka je preto ideálnym nástrojom, aby ľudí presvedčil, že za krízu v Rusku nemôže on, ale Západ.

Súvisiace články

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.