10.07.2014, 00:00

Fico chce meniť ústavu zbytočne. Našu vodu takmer nikto nechce

Voda nie je ropa. Jej vývozom na Slovensku nikto rozprávkové bohatstvo nezíska a záujem o ňu tiež nie je vysoký.

 Fico chce meniť ústavu zbytočne. Našu vodu takmer nikto nechce

Téma vývozu vody rozpútala na Slovensku vlnu emócií, ktorá sa tiahla od širokej verejnosti až po politickú špičku. Vládny Smer-SD po veľkej kritike novely zákona dokonca plánuje zakázať vývoz slovenskej pitnej, minerálnej a geotermálnej vody nielen novelou vodného zákona, ale aj zmenou Ústavy SR.

Po novom by mala byť voda strategickou surovinou. Bude teda môcť zostať len v štátnom, nikdy nie v súkromnom vlastníctve. Vďaka tomu nebude možné z územia Slovenska vyvážať ani pitnú vodu, ani geotermálnu vodu, ani minerálnu vodu.

Výnimkou na jej vývoz budú len prípady pomoci pri humanitárnych katastrofách. Ficov kabinet k takémuto kroku pristúpil po tom, ako opozícia a časť odborníkov začali kritizovať nový zákon o vode z dielne envirorezortu Petra Žigu. Ten mal stanoviť niekoľko podmienok, za akých sa bude môcť voda do zahraničia vyvážať.

Strach z toho, že Slovensko príde vývozom vody o strategickú surovinu a národné dedičstvo je prehnaný. Záujem iných štátov nie je až tak vysoký a problém je tiež to, že s vodou je spojená tiež nízka pridaná hodnota. Najväčší rozvoj dosahujú krajiny, ktoré obchodujú naopak s produktmi spojenými s vysokou pridanou hodnotou a ak by s vodou obchodovalo Slovensko, potom sa tým svojím spôsobom pasuje na úroveň rozvojových krajín.

Bohatstvo, ktoré by na Slovensko plynulo vďaka vývozu vody by bolo zanedbateľné a z našej krajiny by sa nestala vďaka vode druhá Saudská Arábia. Tá totiž na rope profituje preto, že je len málo krajín na svete, ktoré ropou disponujú. Vodou však disponuje väčšina krajín sveta, aj keď v rôznom množstve.

Analytikov sme sa pýtali, či je o vodu ako komoditu vo svete záujem, ako by z nej mohlo Slovensko profitovať a aké nebezpečenstvá nám prípadne hrozia.


Je o vodu ako komoditu vo svete záujem?

 

Peter Bukov
Capital Markets

Samozrejme, o vodu je s rastom svetovej populácie stále väčší záujem. Dostatok vody na Slovensku a vo vyspelých krajinách však vôbec neznamená dostatok vody na celom svete, v rozvojových a chudobných krajinách je vody nedostatok. Dopyt po vode bude naďalej rásť a voda bude v budúcnosti pravdepodobne dôležitejšia ako ropa. A ako každá komodita, aj zdroj pitnej vody je limitovaný.

Markéta Šichtařová, Next Finance
Markéta Šichtařová
Next Finance

Téma vývozu vody síce nadvihla slovenskú verejnosť i slovenských politikov, ale mám dojem, že dosť zbytočne. Voda je považovaná za akúsi strategickú surovinu, či dokonca za národné bohatstvo. V čom sa ale líši od iných komodít? Napríklad od pšenice, dreva, uhlia, plynu, ropy, ryže ...? To všetko sú komodity, bez ktorých by dnes už štát nebol schopný fungovať. Keby bol štát odrezaný od ropy, došlo by k ohromnej ​​energetickej kríze. Zrovna tak to platí v prípade niektorých potravín. Voda je teda spolitizovaná zbytočne oveľa viac, než si zaslúži relatívne k iným druhom komodít. Pochopiteľne o vodu vo svete záujem je, ale hlavne v krajinách, ktoré nie sú považované za príliš spoľahlivých obchodných partnerov - a to by som videla ako ten najväčší problém.

Jiří Šimara
Jiří Šimara
Cyrrus

Pitná voda je po všetkých smeroch strategickú surovinou a jej význam bude narastať spolu s tým, ako sa bude zvyšovať počet obyvateľov na planéte.

Ak by sa vývoz vody nastavil vhodne kritériá, ako by z toho mohla Slovensko profitovať?

Peter Bukov
Capital Markets

Záujem investorov a podnikov by určite prišiel, Slovensko by získalo nové pracovné miesta a príjmy do štátnej pokladnice.

Markéta Šichtařová
Next Finance

Problém je v tom, že s vodou je spojená nízka takzvaná pridaná hodnota. Ekonómovia vedia, že najväčší rozvoj dosahujú krajiny, ktoré obchodujú naopak s produktmi spojenými s vysokou pridanou hodnotou, s vysokým podielom technológií. Ak by s vodou obchodovalo Slovensko, potom sa tým svojím spôsobom pasuje na úroveň rozvojových krajín. To ale stále nie je argument pre zákaz vývozu - keď niekto chce na vode profitovať, prečo nie? Len si musí uvedomiť, že ak ju žiadnym spôsobom nespracuje a neobohatí, potom vstupuje vlastne do jedného z najprimitívnejších biznisov. (Niečo iné je napríklad voda z ľadovca, voda minerálna a podobne - to je práve onen prípad, kedy voda je nejako "obohatená".)


Jiří Šimara
Cyrrus

Región strednej a východnej Európy je však veľmi bohatý na zásoby sladkej vody a ani nečelí tak silnej populačnej explózii ako niektoré ázijské či africké krajiny.

Mohla by byť pre Slovensko voda tým, čím je ropa napríklad pre Saudskú Arábiu? Mohol by to byť náš finančný zdroj?

 

Peter Bukov
Capital Markets

Pravdepodobne nie, ropa je podstatne drahšia. S predajom vody by mohli prísť na Slovensko noví investori a nové príjmy, nejednalo by sa ale o „zlatú baňu“.

Markéta Šichtařová
Next Finance


Sotva. Predsa len voda je vo svete oveľa ľahšie nahraditeľná než ropa z pohľadu množstva zdrojov. Saudská Arábia na rope profituje preto, že je len málo krajín na svete, ktoré ropou disponujú. Vodou však disponuje väčšina krajín sveta, len v rôznom množstve.

Jiří Šimara
Cyrrus


Ak by teda malo dochádzať k exportu vody, bol by to buď zanedbateľný objem, alebo by muselo ísť o veľmi vzdialenú vývozné destináciu. V rámci prvého scenára by pravdepodobne išlo o zanedbateľný biznis a druhá varianta by zase bola spojená s vysokými transportnými nákladmi znižujúcimi rentabilitu celého podnikania.

Ak by sa vývoz vody schválil, aké riziká by z toho pre Slovensko vyplývali ?


Peter Bukov
Capital Markets

Hlavne zníženie zdrojov pitnej vody na Slovensku, možné zhoršenie jej kvality.

 

Markéta Šichtařová
Next Finance

Silne pochybujem, že by vývoz vody bol pre Slovensko tak lukratívny, že by bol vykonávaný v tak obrovskom meradle, aby dokázal zdevastovať slovenské zdroje pitnej vody. Preto sú hlavné riziká ekonomické: Ako som už spomínala, ide o veľmi nízku pridanú hodnotu. Preto by to znamenalo viazať ľudské aj kapitálové zdroje v biznise, ktorý nedokáže ekonomiku pozdvihnúť tak výrazne, ako by to dokázal iný typ obchodu. Môžeme to prirovnať k vysokoškolákovi s doktorátom, ktorý začne dobrovoľne pracovať ako kurič. Nie že by to niekomu vyslovene uškodilo. Ale súčasne sa tým spoločnosť pripraví o úžitok, ktorý mohla mať, keby býval tento doktor svoje vzdelanie použil nejakým iným spôsobom ...