01.11.2017, 18:20

Otvorila sa hodvábna cesta na Kaukaze. Tovar z Číny pôjde po trase, ktorej nemôžu konkurovať Rusi ani Iránci

Na Kaukaze sa otvorila nová cesta pre dopravu tovaru z Číny do Európy.

Otvorila sa hodvábna cesta na Kaukaze. Tovar z Číny pôjde po trase, ktorej nemôžu konkurovať Rusi ani Iránci
Zdroj: Reuters

Po železnici sa na miesto dostane do pätnástich dní. Stavba tejto "strednej hodvábnej cesty" nabrala veľké meškanie. Na trasu sa budú môcť vydať aj cestujúci. Počkať si však musia do budúceho roka.

Ak chcela čínska továreň poslať Európanom svoj tovar po železnici, mala do pondelka dve možnosti. Buď na sever cez Rusko, alebo na juh cez Irán. Teraz sa otvorila aj tretia možnosť - strednou Áziou k pobrežiu Kaspického mora do azerbajdžanského prístavu Alat a odtiaľ do tureckého Kars okľukou cez Gruzínsko.

Značné oneskorenie 

Ako každý dopravný projekt, aj táto stavba nabrala oneskorenie. Prvýkrát sa o nej začalo hovoriť už v roku 1993, lenže bez zodpovedajúceho finančného krytia sa nápad nedostal ani na rysovacie dosky. V roku 2005 ju projektanti znovu vytiahli. Prvé vlaky sa po novo postavenej trase mali preháňať v roku 2010. Nakoniec je z toho 30. október 2017.

Odchod prvého nákladného vlaku odprevadil prejavom azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, jeho náprotivok z Turecka Recep Tayyip Erdogan a gruzínsky premiér Giorgi Kvirikašvili. Podľa všetkých troch ide o strategický projekt, ktorý prinesie regiónu spoločenskú stabilitu a potvrdí jeho pozíciu "mosta medzi Európou a Áziou".

Oficiálne otvorenie novej železničnej trate:

Obísť Arménsko

Za jeden rok by mal nové spojenie využiť milión cestujúcich a 6,5 ​​milióna ton nákladu. Turecký prezident však verí, že tri milióny ľudí a 17 miliónov ton tovaru v roku 2034 nie je nedostižná fantázia. Všetko záleží hlavne na tom, ako sa k novému projektu konkurencia na juhu i na severe postaví a ako sa nová trať presadí.

Pri pohľade na mapu sa pozorovateľovi vnucuje otázka, prečo musia vlaky jazdiť okľukou cez Gruzínsko, keď si mohli vybrať priamu cestu do Kars. Také by sa ponúkalo, ak by v ceste nestálo Arménsko. Vzťahy medzi ním, Tureckom a Azerbajdžanom sú historicky, aj kvôli územiu zvanému Náhorný Karabach, diplomaticky povedané, trochu komplikované.

A tak sa železnica vydala na západ, obišla Arménsko cez gruzínsku metropolu Tbilisi k tureckým hraniciam a ďalej do Kars. Kvôli tomu dĺžka narástla na 826 kilometrov. Aj napriek tomu ide zrejme o najrýchlejšiu možnú pozemnú trasu medzi Čínou a Európou, ktorej nedokážu konkurovať Rusi, ani Iránci.

Červená: Alat - Baku. Modrá: Baku - Tbilisi. Zelená: Tbilisi - Kars (obrázok v lepšom rozlíšení nájdete tu).

Zdroj: Google Maps

Rôzne rozchody

Hladký priebeh cesty trochu komplikujú rôzne rozchody tratí. V Azerbajdžane a Gruzínsku jazdia vlaky po širokorozchodných tratiach. Turecko používa štandardný rozchod, takže vagóny pre náklad čaká buď výmena podvozkov, alebo budú na železnici jazdiť len také, ktoré sa samé prispôsobia. Hoci nové spojenie čiastočne kopíruje čínske predstavy o novej Hodvábnej ceste pre 21. storočie, len ju posúva smerom na sever cez Kaspické more, Peking sa na jej financovaní nepodieľa.

Podľa agentúry Bloomberg utratil Azerbajdžan za 504 kilometrov upravených alebo nových úsekov 640 miliónov dolárov (551 miliónov eur). Formou pôžičky potom poslal peniaze aj na 256 kilometrov gruzínskeho úseku. Turci zase za svoje postavili 76 kilometrov trasy k hraniciam.

Kým náklad už po trati jazdí, cestujúci si budú musieť počkať do budúceho roka. Azerbajdžanské železnice si pre nich v roku 2014 objednali u švajčiarskeho výrobcu Stadler 30 lôžkových a jedálnych vozňov, ktorých podvozok sa bude automaticky prispôsobovať rozchodom.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.