09.07.2019, 00:00

Tunisania bojujú o návrat cudzincov

Redaktori HN vám ponúkajú reportážny pohľad na ekonomiky menej známych krajín. V druhom diele letného seriálu sa zameriame na Tunisko.

Tunisania bojujú o návrat cudzincov
Zdroj: Youtube

Kedysi jedna z najobľúbenejších destinácií európskych turistov, ktorá kruto doplatila na arabskú jar a následné teroristické útoky islamských extrémistov, sa opäť prebúdza k životu. Do tuniských letovísk si postupne nachádzajú cestu nielen Európania. V čoraz väčšej miere si ich do svojich cestovateľských itinerárov zaznačujú aj turisti z východnej Ázie. Napriek tomu musí tuniská ekonomika, ktorá sa v poslednom období ocitla vo vážnych problémoch, zabrať aj na iných frontoch. Samotný turizmus jej rast opäť nenaštartuje.


Prečítajte si, čím si v uplynulých rokoch prešlo hospodárstvo jednej z najmodernejších severoafrických krajín, ako ho zasiahla vlna problémov v arabskom svete aj čo Tunisania robia pre návrat turistov.

Revolúcia i terorizmus
Päťhviezdičkový hotel Imperial Marhaba v dovolenkovom rezorte Port El Kantaoui, asi 10 kilometrov severne od tretieho najväčšieho tuniského mesta Sousse, poludnie 26. júna 2015. Radikál Sajfaddín Rizkí, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu, kráča po pláži so slnečníkom v ruke. Pozoruje situáciu, komunikuje s turistami prevažne zo západoeurópskych krajín, žartuje s nimi. Keď je uprostred najväčšieho davu, vytiahne zo slnečníka kalašnikov a spustí streľbu. Pomedzi bezvládne telá potom kráča k hotelovému bazénu a okolo neho cez vstupnú bránu na recepciu. Zanechá za sebou 38 mŕtvych turistov a zamestnancov hotela, kým ho konečne eliminuje protiteroristické komando tuniských vládnych síl. Ide o najkrvavejší teroristický útok v dejinách moderného Tuniska.


Rovnaké miesto o štyri roky neskôr. Hotel, kde došlo k masakre, je čerstvo zrekonštruovaný. Viackrát zmenil majiteľa, dnes nesie názov Iberostar Selection Kantaoui Bay. Hoci patrí medzi najdrahšie v tejto časti tuniského pobrežia, je plný turistov. Pri bazéne, ako aj v hotelovej loby počuť ruštinu, angličtinu i nemčinu. Pravdepodobne nikto z bezstarostne dovolenkujúcich cudzincov netuší, čo sa tu v roku 2015 stalo. Miestni si to však pamätajú veľmi dobre. „Áno, vtedy som tu bol. Počul som streľbu. Bol tu poriadny chaos, všetci sme sa bežali ukryť do hotela. Zahynuli tam moji známi, kamaráti. Verte, že to je minulosť. Človek, čo to urobil, nebol skutočný moslim,“ hovorí Mehdi, ktorý obsluhuje hostí v päťhviezdičkovom hoteli LTI Bellevue Park, ležiacom hneď vedľa Iberostaru Selection.


Práve tragédiou v Port El Kantaoiu vyvrcholili bezpečnostné i ekonomické problémy, ktoré Tunisku priniesla revolúcia na prelome rokov 2010 a 2011. Odštartovala takzvanú arabskú jar v celej severnej Afrike a na Blízkom východe. Zároveň sa stala symbolom obrody tuniského cestovného ruchu a boja o návrat turistov.

Milión ľudí bez práce
Terorizmus totiž zasiahol rezort cestovného ruchu mimoriadne tvrdo. Kým v roku 2010, teda ešte pred vypuknutím revolúcie, navštívilo Tunisko 3,8 milióna európskych turistov ročne, v roku 2014 sa tento počet prepadol o viac ako jeden milión. A v nasledujúcich rokoch, keď mnohé zahraničné cestovné kancelárie prestali dovolenkárov do Tuniska posielať, sa tento pokles ešte prehĺbil. Predvlani počet európskych turistov nedosiahol ani 1,7 milióna.


Prirodzene, tento prepad mimoriadne intenzívne pocítila aj tuniská štátna pokladnica. Práve turizmus totiž predstavuje tretí najdôležitejší sektor tamojšieho hospodárstva. Dramatický pokles príjmov z cestovného ruchu sa výrazne odzrkadlil aj na celkovom hrubom domácom produkte krajiny. Kým v roku 2013 dosiahlo tempo rastu tuniskej ekonomiky 2,4 percenta HDP a o rok neskôr o jednu desatinu percentuálneho bodu menej, v roku 2015 narástlo hospodárstvo už iba o 0,8 HDP.


Tragické udalosti zo Sousse či z tuniského múzea Bardó, v ktorom pri teroristickom útoku radikálnych islamistov tri mesiace pred hotelovou masakrou zahynulo 22 ľudí, z toho dve desiatky cudzincov, pocítil takmer každý obyvateľ krajiny. A to doslova na vlastnej koži. O prácu prišlo milión ľudí celkovo z 11,5-miliónovej populácie. Nielen tí, ktorí boli priamo zamestnaní v cestovnom ruchu, ale aj zástupcovia ďalších profesií ako taxikári, pracovníci v reštauráciách a obchodoch či poskytovatelia rôznych služieb. „Vidíte tie prázdne budovy? Pred útokmi tam boli predajne s kobercami alebo rozličnými suvenírmi. Dnes chátrajú. Verím však, že sa sem život vráti,“ pripomína Alí. Šesťdesiatnik každý deň posedáva v kaviarničke v centre Kairouanu, štvrtého najdôležitejšieho mesta islamu po Mekke, Medine a Jeruzaleme.


V súčasnosti sa zdá, že sa jeho želanie začína postupne napĺňať. Kým po útokoch muselo pre nedostatok turistov zavrieť prevádzku zhruba 280 ubytovacích zariadení, do dnešného dňa obnovila z tohto počtu svoju činnosť približne polovica. Navyše, po celom pobreží vidíte rozostavané nové hotelové komplexy, ktoré by mali v nasledujúcich rokoch zvýšiť o ďalšie desiatky aktuálny počet vyše 570 registrovaných ubytovacích zariadení v Tunisku.

Ruská záchrana
Trend postupného návratu turistov potvrdzujú aj oficiálne údaje. „Vlani navštívilo Tunisko viac ako 2,4 milióna Európanov, čo je nárast o vyše 710-tisíc oproti roku predtým,“ uvádza vo svojej štatistike Tuniský národný úrad pre cestovný ruch.


Turizmus v krajine pritom zachránili predovšetkým Rusi. Kým v roku 2010 ich do Tuniska prišlo asi 188-tisíc, vlani ich bolo takmer 600-tisíc. Paradoxne, Tunisku v tomto smere pomohla ďalšia tragédia – bombový útok na lietadlo ruskej spoločnosti Kogalymavia. V posledný októbrový deň roka 2015 pri ňom zahynulo 217 cestujúcich, v prevažnej väčšine ruských dovolenkárov, ako aj sedem členov posádky.

Bombu na palubu stroja mieriaceho z egyptského letoviska Šarm aš-Šajch na petrohradské letisko Pulkovo prepašoval člen egyptského pozemného personálu letiska na Sinajskom polostrove. V Rusku sa vzápätí spustila ostrá protiegyptská kampaň. Cestovné kancelárie stopli zájazdy do Egypta a dovolenkárov, ktorí si chceli užívať severoafrické letoviská, nasmerovali práve do Tuniska.


Okrem Rusov však v tuniských dovolenkových rezortoch a mestách rýchlo stúpajú aj počty Američanov, Japoncov či Číňanov. Práve turisti z východnej Ázie navštevujú tuniské mestá po celý rok. Do krajiny chodia v prvom rade za poznávaním, na rozdiel do Európanov, ktorí uprednostňujú dovolenku pri mori v sezóne od neskorej jari do skorej jesene. Preto vás neprekvapí, keď v malom hrnčiarstve v Sousse či pri veľkej mešite v Kairouane stretnete v zimných mesiacoch autobus plný čínskych turistov.


Život sa postupne vracia i do takzvaných hotelov duchov. V mnohých prípadoch ide o zariadenia, ktoré si v lokalitách, ako je mestečko Kelibia na zelenom polostrove Cap Bon alebo legendárne horúce kúpele Korbous, postavili pre vlastných dovolenkárov Taliani či Francúzi. Po revolúcii zostali opustené, dnes sa však opäť začínajú plniť turistami.

Prepad dinára
Zahraničných záujemcov lákajú do Tuniska aj nízke ceny. Krajina bola pred revolúciou známa ako pomerne drahá destinácia, a to aj pre európskych dovolenkárov. Po roku 2011 sa to zmenilo. Turizmu totiž pomohol prudký prepad miestnej meny dinára, ktorý je oproti situácii pred revolúciou na tretinovej úrovni. Kým pred deviatimi rokmi bol dinár len o niečo slabší než naša mena, dnes za jedno euro dostanete viac ako 3,2 dinára.


Revolúcia a terorizmus zasiahli aj do iných ekonomických ukazovateľov. Po prevrate, ktorý znamenal koniec vyše 23-ročnej vlády prezidenta Zína Abidína bin Alího, odišlo z Tuniska mnoho zahraničných investorov, najmä talianskych alebo francúzskych firiem. To sa následne odrazilo na prudkom raste nezamestnanosti. Zatiaľ čo v roku 2008 bolo bez práce niečo vyše 12,4 percenta Tunisanov, v roku 2011 tento počet vystrelil na viac ako 18,3 percenta. V posledných rokoch sa ukazovateľ ustálil na hladine mierne nad 15 percentami.


Prirodzene, útoky zmenili Tunisko aj z bezpečnostnej stránky. Hotelové rezorty sú od pláží oddelené plotmi, vstupy strážia neraz ozbrojení a uniformovaní príslušníci súkromných bezpečnostných služieb.


Ani všetky prijaté opatrenia však turistom nezaistia absolútnu bezpečnosť. Koncom júna došlo na dvoch miestach v samotnom centre metropoly Tunis k dvojnásobnému samovražednému útoku, ktorý si popri oboch teroristoch vyžiadal život jedného policajta a zranil ďalších deviatich ľudí. „Bombové útoky, rovnako ako politická nestabilita a bezpečnostná neistota môžu ohroziť oživenie tuniského sektora cestovného ruchu,“ uvádza vo svojej najnovšej štúdii analytická spoločnosť FocusEconomics.

Zelená obilnica
Tuniská ekonomika v každom prípade nestojí len na turizme. Veľký podiel na jej hrubom domácom produkte má poľnohospodárska výroba. Relatívne malá krajina je napríklad tretím najväčším producentom olivového oleja na svete. Prakticky pozdĺž celej cesty zo severu na juh uvidíte rozľahlé háje s miliónmi olivovníkov. Z jedného stromu sa ročne vyzbiera 100 kilogramov olív, z ktorých sa vylisuje približne 40 litrov olivového oleja.


Biznisu s olivami výrazne pomáha aj tuniská vláda. Dlhé roky platí napríklad zákon, že olivovníky sa nemôžu klčovať s cieľom novej výstavby. Aj to je dôvod, prečo je práve v tomto sektore Tunisko skutočnou veľmocou a vysokokvalitný olivový olej je častým suvenírom, ktorý si z krajiny vezú domov zahraniční turisti.


Na porovnanie – 95 percent olív vypestovaných v Tunisku je organického pôvodu. Práve export takéhoto druhu olivového oleja stúpol z 2 100 ton v roku 2004 na predvlaňajších viac ako 15-tisíc ton. „V Tunisku je olivový olej viac ako len jedlo. Je to naša kultúra a umenie, súčasť nášho každodenného života. História olivového oleja je našou vlastnou históriou,“ cituje server Euronews expertku na olivový olej Sondu Larúsiovú z tuniského prístavného mesta Sfax.


Skutočnou obilnicou Tuniska je už spomínaný Cap Bon. Práve odtiaľto je na taliansku Sicíliu len niečo vyše 150 kilometrov. Na polostrove sa okrem olív pestujú aj ďalšie plodiny, napríklad datle, známy je však i rybolovom. V tomto smere vyniká najmä takmer 60-tisícové mestečko Kelibia, z ktorého pochádza veľká časť tuniskej produkcie rybieho mäsa. Z hľadiska výroby spotrebného tovaru je zase Tunisko známe rozvinutým textilným priemyslom. Svoje kúsky oblečenia tu napríklad šijú známe módne značky Benetton či Zara.

Veterné elektrárne
Na rozdiel od okolitých krajín, teda Líbye a Alžírska, nie je Tunisko žiadnou veľmocou v ťažbe ropy či zemného plynu. Hoci krajina ťaží menšie množstvo surovín a časť z toho vyváža za hranice, bez importu sa nezaobíde. Veľkú časť fosílnych palív dováža z Líbye. Preto vás neprekvapí, že na tuniských cestách často uvidíte čerpacie stanice s názvom OiLybia. Mimochodom, Líbyu aj Alžírsko považujú Tunisania za domáci trh.


Na Cap Bone uvidíte aj veterné elektrárne. V krajine sa napriek tomu žiadny výrazný prechod k zelenej energetike nekoná. Vláda takéto formy energie nepodporuje.


V súčasnosti je to však pochopiteľné, keďže krajina bojuje s pretrvávajúcimi ekonomickými ťažkosťami a čisté energie sú predsa len dlhodobou investíciou. „Hrubý domáci produkt Tuniska poklesol v prvej štvrtine tohto roka na trojročné minimum v dôsledku poklesu poľnohospodárskej a priemyselnej výroby. Lepšou správou je, že miera nezamestnanosti klesla v prvom kvartáli na 1,5-ročné minimum,“ uvádza vo svojej analýze spoločnosť FocusEconomics.


Jej experti odhadujú, že tempo rastu tuniskej ekonomiky dosiahne tento rok 2,2 percenta HDP. Na budúci rok by sa malo zvýšiť na 2,6 percenta HDP.

Zdroj: Hospodárske noviny

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.