Postupom času a s prispením priemyselnej revolúcie, ktorá priniesla so sebou množstvo objavov a zlepšení, sa ponuka akcií podnikov postupne rozširovala. V prvej polovici devätnásteho storočia hrali vďaka zlatej horúčke na západnom pobreží prim akcie ťažobných spoločností a spoločností obchodujúcich s náradím pre zlatokopov, teda odvetví, ktoré v tom čase zaznamenávali prudký rast.

Nasledovalo obdobie železničných spoločností, železiarní, textiliek či petrochemických podnikov. Prvé pribrzdenie aktivít priniesla kríza na burze v roku 1857, ktorú vyvolalo skrachovanie The Ohio Life Insurance & Trust Company a následný pokles celého trhu. Rôzne krízy, či panické prepady sprevádzajú burzy od ich počiatkov a možno v nich hľadať možnosť rýchleho zárobku či ponaučenia sa z chýb. Bližšie o burzových výkyvov, ich príčinách a riešeniach budem písať v nasledujúcich článkoch.

Významným prvkom pre burzy celého sveta, ktoré taktiež stáli za veľkými výkyvmi indexov, boli aj vojny. Vojny lokálne, občianske, alebo svetové mali a  budú mať vplyv na vývoj búrz. Výroba zbraní, logistika, to sú všetko odvetvia ako každé iné, a ako každé iné, majú aj tieto svoju skupinu investorov. Ďalšou kapitolou je aj samotné financovanie vojen, na ktoré si vlády i bojujúce strany spravidla prostriedky požičiavajú na burzových trhoch a nezriedka majitelia dlhopisov víťaznej strany kráľovsky zarobia.

Je známy prípad z čias napoleonských vojen, keď britské kráľovstvo na financovanie armády vydalo dlhopisy, ktorých nominálna hodnota „vďaka“ nepriaznivému vývoju na bojiskách klesla až na 3% z hodnoty dlhopisu, čiže kto veril v porážku Napoleóna a dlhopisy v tom čase kúpil, mohol svoju investíciu zveľadiť o viac ako 3.230% plus splatné úroky. Samozrejme, teraz keď už vieme ako to v roku 1815 pri Waterloo dopadlo sa závery robia jednoducho.