Ak koalícia gréckych ľavicových strán Syriza vyhrá nasledujúce parlamentné voľby, skončí tvrdú úspornú politiku v krajine a bude požadovať prijatie Marshallovho plánu pre európske štáty zmietané krízou. Rakúsky denník Die Presse v dnešnom vydaní informuje, že o tomto zámere hovoril v piatok (20. 9.) vo Viedni na fóre "Štáty s prebytkom proti deficitným štátom: Smrteľné nebezpečenstvo pre budúcnosť Európy" šéf Syrizy Alexis Tsipras.
Nový Marshallov plán by mal pozostávať z bankovej únie a investičného programu a Európska centrálna banka (ECB) by mala spravovať všetky verejné dlhy. Podľa neho by sa mala uskutočniť konferencia s dlžníkmi, ktorá by sa mala podobať podujatiu uskutočnenému v roku 1953 o dlhoch Nemecka. "Povedali nám," uviedol Tsipras, "že to nejde. Ale v roku 1953 sa odpustilo Nemecku 60 % jeho dlhov. Prijalo sa moratórium, ktorým sa upravilo splácanie úrokov, a tiež dodatok, ktorý Nemecku umožnil, aby (svoje dlhy) splácalo, keď mu to hospodárstvo dovolí. To bol koreň nemeckého hospodárskeho zázraku."
Tsipras sa domnieva, že tieto "minimálne" požiadavky sa dajú realizovať bez zmien v európskych zmluvách, bez straty suverenity parlamentov a bez zaťaženia nemeckých a rakúskych daňových poplatníkov.
Tsipras nechce ani vystúpenie Grécka z eurozóny, ani jej rozpustenie. Grécka kríza vraj nie je gréckou záležitosťou, ale celoeurópskym problémom; preto si vyžaduje aj celoeurópske riešenie.
Politik priznal, že krajina potrebuje zásadné reformy. Budú však možné až vtedy, keď bude Grécko v solídnej situácii. V súčasnom stave v ňom nikto nebude investovať. Podľa neho je terajší program medzinárodných veriteľov - EÚ, ECB a Medzinárodného menového fondu (MMF) - nerealizovateľný a situáciu len zhoršuje. Okrem iného pomáha zvyšovať podporu neofašistov.