Upozorňuje na to najnovšia analýza Poštovej banky, podľa ktorej platí, že Slováci sú stále viac naklonení sporeniu ako požičiavaniu.
Podľa aktuálnych údajov Európskej centrálnej banky (ECB) má Slovák z banky požičaných v priemere 3585 eur, uložených však má viac, až 5008 eur. "O Slovákoch sa často hovorí ako o veľmi šporovlivom národe. Aj napriek úverovému boomu úspory slovenských obyvateľov v bankách naďalej prevyšujú úroveň ich úverov," konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. To, že objem vkladov rastie potvrdzujú aj samotné banky. "Dlhodobo máme pomer úverov k depozitám v prospech depozít. Objem vkladov rastie najmä z dôvodu nálady ľudí v spoločnosti a na trhu. Ľudia sú v čase neistoty náchylnejší viac sporiť a menej sa zadlžovať. Pripravujú sa tak na horšie časy," potvrdzuje hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Záujem Slovákov ukladať peniaze do bánk pritom v tomto roku láme rekordy. Už v závere prvej tretiny roka bolo v bankách uložených viac ako 25,5 miliardy eur, a to aj napriek tomu, že úroky na termínovaných vkladoch banky neustále znižujú.
"Slováci sú konzervatívnejší ako napríklad obyvatelia najvyspelejších štátov EÚ. Vplyv na takéto správanie pritom majú aj skúsenosti ľudí z investovania do nebankových spoločností. Po takýchto skúsenostiach sú viac opatrní a preferujú síce nižší výnos, ale vysokú bezpečnosť svojich úspor," zdôvodňuje správanie slovenských klientov odborník portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarík. Klienti VÚB banky zase hľadajú aj alternatívne riešenia ako sú vkladové produkty. "Objem vkladov sa zásadnejšie nezmenil,rast sme však zaznamenali v oblasti podielových fondov, keďže sadzby bankových vkladov klesajú, Slováci hľadajú alternatívne riešenia, ktoré by im zabezpečili lepšie zhodnotenie úspor," tvrdí hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová.
V rámci Európskej únie majú najmenej na bankových účtoch uložené peniaze Rumuni, kde má jeden obyvateľ v banke v priemere 1338 eur. Priemerné úspory Lotyšov, Bulharov, Maďarov a Litovčanov sa pohybujú v rozpätí 2000 až 3000 eur.
Naopak najviac v bankách sporia Luxemburčania, kde na jedného obyvateľa pripadá približne 87.145 eur. Druhý najvyšší objem vkladov mali podľa štatistík Cyperčania. Analytici to pripisujú veľkému podielu finančných prostriedkov, ktoré do tamojších bánk pritiekli zo zahraničia. "Úroveň a tempo zadlžovania či sporenia nepochybne súvisia nielen s historickým vývojom bankovníctva, ale aj so životnou úrovňou danej ekonomiky," uvádza analýza Poštovej banky.