Riziko pri opciách riadia grécke písmená

V minulých dieloch sme si predstavili základné parametre opcií a niektoré najpoužívanejšie stratégie, ktoré sa využívajú k tradingu alebo hedgingu. Zatiaľ sme sa však hlbšie neponorili do risk managementu, ktorý je v prípade opcií dôležitejší ako inde. Opcie sú totiž veľmi dynamickým a zložitým inštrumentom, a to nielen preto, že sa obchodujú na páku a sú teda rýchlejšie ako klasické inštrumenty, ale aj preto, že ich cena závisí hneď od niekoľkých významných faktoroch, ktoré je potrebné pri otvorení a aj v priebehu života opcie sledovať.

Každá opcia je však na jednotlivé faktory inak citlivá a preto existujú štyri hlavné ukazovatele, ktoré investorom veľmi uľahčujú analýzu citlivosti opcií. Týmito ukazovateľmi sú Delta, Gamma, Théta a Vega, grécke písmená, ktoré sú veľmi dôležité pre správne obchodovanie opcií a opčných stratégií. V podstate pomocou nich riadime riziko.

Vopred je potrebné upozorniť, že každé písmeno je predmetom relatívne zložitého modelu (napríklad známy Black-Scholes model) a preto je ich hodnota vždy tak dobrá, ako dobrý je daný model. V tomto dieli si postupne predstavíme jednotlivé písmená a odporúčame tomuto dielu venovať špeciálnu pozornosť.

Prvým z ukazovateľov je delta, ktorá je obchodníkmi všeobecne považovaná za najdôležitejšiu. V podstate vyjadruje „rýchlosť opcie“, teda intenzitu pohybu ceny opcie (opčnej prémie) oproti zmene v kurze podkladového aktíva, na ktoré je opcia vypísaná. Inými slovami, delta vyjadruje, o koľko sa zmení trhová hodnota danej opcie, pokiaľ sa zmení hodnota podkladového aktíva o jednotku. Okrem tejto interpretácie existujú aj ďalšie názory na to, čo delta vlastne hovorí. Napríklad sa totiž delta dá brať ako teoretická pravdepodobnosť toho, že opcia skončí v dobe expirácie In-the-Money (upozorňujeme, že ITM ešte neznamená v zisku, nakoľko opcia môže byť už ITM kúpená). V neposlednom rade sa berie ako zaisťovací pomer, tzv. hedge ratio, avšak delta hedging je na pokročilejší seminár.

Delta môže nadobúdať hodnoty 0 až 100, resp. 0 až -100, kde jednotky sú percentá. To znamená, že pokiaľ je delta 100, a cena akcie sa zmení o jeden dolár, zmení sa o dolár aj daná opcia (100% z 1 je 1). V prípade, že je delta 50, zmení sa za inak nezmenených okolností trhová hodnota opcie o 0,5 atď. Z toho jasne vyplýva, že pokiaľ sa jedná o opcie špekulujúce na pokles ceny, je delta záporná, pretože pokiaľ sa zvýši hodnota akcie či iného PA, samozrejme hodnota opcie klesá. Toto platí pre Long put a short call opcie (viď. prvú tabuľku).

Delta nám okrem vyššie uvedeného hovorí aj ďalšiu dôležitú vec, a to do akej miery je daná opcia ITM, ATM alebo OTM. Dá sa povedať, že opcie, ktoré sú ATM, teda strike cena je blízka spotu, majú deltu okolo 50. Je tu totiž zhruba 50% pravdepodobnosť toho, že sa opcia pohne hore a bude ITM alebo pod hodnotu 50 (a bude OTM). Z toho potom vyplýva, že ITM opcie majú deltu 50 až 100 a OTM opcie 0 až 50. To nám, aspoň v začiatkoch opčného obchodníka, pomôže určiť, kedy kupujeme alebo vypisujeme aký typ opcie a do akej miery máme pravdepodobnosť, že opcia skončí zisková.

Vo chvíli, kedy má delta hodnotu 100, cena opcie sa pohybuje úplne rovnako ako kurz podkladového aktíva, zatiaľ čo pri delte nula je cena opcie voči pohybu aktíva indiferentná. Deltu okolo nuly majú napríklad niektoré opčné stratégie, ktoré sme si ukazovali v minulých dieloch, kedy cieľom je zarábať na bočnom trende. Týmto stratégiám sa inak hovorí delta neutral.

Je niekoľko vecí, ktoré by sme si mali o delte zapamätať.

1. Delta rastie u ATM opcií s blížiacou sa expiráciou

2. Delta NIE JE po dobu životnosti konštantná, ale dynamicky sa mení (ad gamma)

3. Implikovaná (očakávaná) volatilita má na deltu opcie zásadný vplyv

Gamma je ukazovateľom súvisiacim s Deltou. Matematicky vyjadrené je totiž Gamma prvou deriváciou delty, čo v praxi znamená to, že Gamma určuje, o koľko sa zmení delta, pokiaľ sa podkladové aktívum zmení o jednotku. Gammu sledujú skôr profesionálni investori obchodujúci s väčším množstvom peňazí, avšak je dobré vedieť, že existuje. Gamma má niekoľko charakteristík. Napríklad je najvyššia, keď sa opcia pohybuje ATM a vo chvíli, kedy sa dostáva ITM alebo OTM sa Gamma zmenšuje. Pre dlhé pozície v opciách je Gamma kladná, pre krátke pozície záporná. Nerozlišuje sa teda ako u Delty medzi put a call opciou, ale medzi Long a Short pozíciou.

Uveďme si príklad. Delta opcie je 50, Gamma je 10. Pokiaľ sa cena podkladového aktíva zvýši o jednotku, dôjde v dôsledku Gammy k zmene Delty na 60. V prípade, že by sa cena znížila o 1, klesla by Delta na 40.

Gamma sa teda využíva hlavne k predvídaniu toho, ako sa mení Delta opcie alebo opčnej stratégie. V každom prípade hodnoty sa väčšinou pohybujú od 0 do 5, zmena delty so zmenou podkladového aktíva nebýva väčšinou tak razantná ako vplyv delty na cenu opcie.

Théta sa k analýze opcií využíva skôr nepriamo, no je dobré vedieť, čo vyjadruje a aké sú jej dopady. Théta meria rýchlosť rozpadu časovej hodnoty opcie v čase. Inými slovami teda znamená, o koľko sa zmení cena aktíva (resp. časová zložka opčnej prémie) s ďalším dňom držania opcie v portfóliu. Podstatné je predovšetkým to, že théta nie je lineárna, a teda že strácanie opcie na hodnote sa zrýchľuje s blížiacim sa časom expirácie. Tomuto fenoménu sa hovorí time decay alebo časový rozpad a je ilustratívne zobrazený na grafe nižšie. Chvíľu pred expiráciou teda opcie rýchlo strácajú svoju hodnotu, na čo je treba dávať pozor a počítať s tým vo vašom money managemente.

Vega je štvrtým ukazovateľom rizikovosti opcie, patrí však ku kľúčovým, pretože vyjadruje, aký vplyv má implikovaná volatilita na hodnotu opcie alebo opčnú prémiu. Pri koncepte implikovanej volatility sa na chvíľu zastavíme. Implikovaná volatilita je totiž kľúčovým parametrom opcií, podľa ktorého sa dá vyvodiť množstvo užitočných informácií. Implikovaná volatilita sa počíta z trhových cien opcií na základe určitého typu opčného oceňovacieho modelu (najčastejšie Black-Scholes model). V podstate ide o volatilitu, ktorá ak nastane, tak vyústi v danú hodnotu opcie. Investori teda túto volatilitu očakávajú. Volatilita, ktorá je napríklad pre americké akcie vyjadrená indexom VIX, dokáže pomôcť opčnému investorovi orientovať sa v tom, kedy sú opcie drahé a kedy lacné. Vo chvíli, kedy je implikovaná volatilita vysoká, sú opcie drahšie a je teda lepšie sa vyvarovať kupovaniu opcií a naopak sa oplatí opcie vypisovať, pretože inkasujeme opčnú prémiu. Na druhej strane nízka volatilita má opačný efekt a ponúka sa teda vstupovanie do long pozícií.

Vega však nie je priamo ukazovateľom implikovanej volatility, čo je častý začiatočnícky omyl, avšak hovorí, o koľko sa zmení cena podkladového aktíva, pokiaľ sa zmení volatilita o jednotku. Dôležitým faktorom Vegy je to, že sa môže meniť aj v prípade, že sa nemení cena podkladového aktíva, pretože vyjadruje vplyv zmeny očakávanej volatility. Veľké pohyby Vegy sú zapríčinené väčšinou prudkými pohybmi v podkladovom aktíve, obzvlášť v prípadoch prudkých prepadov. S tým, ako sa opcia blíži k expirácii, sa Vega znižuje.

Ako sme sa mohli presvedčiť, grécke písmená sú pokročilejšou problematikou opcií, bez ktorých sa dá zaobísť, avšak pre efektívny trading opcií a opčných stratégií je potrebné ich ovládať. Najdôležitejšie sú Vega a Delta, Gamma a Théta a majú rovnako svoj význam.

Obchodovanie s opciami bez akéhokoľvek rizika s virtuálnymi prostriedkami si môžete vyskúšať TU.