O megatender pre obranu hrá šesť firiem

Rezort obrany vyhlásil medzinárodný tender na mobilný komunikačný systém Mokys. V porovnaní so zrušeným projektom Tokos -- ten mal stáť 8,5 miliardy korún -- ušetrí štát na novom tendri zhruba miliardu. Pôvodné odhady však hovorili až o polovičnej úspore. Prečo sa tak nestalo?
-- Miliarda sa predpokladá iba pri technickom zariadení systému. Konečná úspora môže byť omnoho väčšia. Pod systém spadá totiž viac produktov, napríklad nákup automobilov, ktorý sme z tohto projektu vyčlenili. Celkové úspory budú známe až úplne na konci.
Ministerstvo už oslovilo 17 zahraničných a domácich firiem. Koľko z nich sa prihlásilo do lukratívneho tendra na systém, cez ktorý bude naša armáda komunikovať s NATO?
-- Prihlásilo sa šesť firiem z Kanady, USA, Francúzska, Talianska a Izraela. Ide o veľké nadnárodné spoločnosti s obrovskými obratmi. Víťaz bude známy v decembri.
Medzi záujemcami chýbajú slovenské spoločnosti. Niektorí znalci kritizovali podmienky tendra, ktoré vraj naše firmy nemajú šancu splniť. Uchádzačom môže napríklad byť iba firma, ktorá za posledných päť rokov uskutočnila minimálne tri podobné projekty -- každý za najmenej 100 miliónov eur.
-- No iste, ale veď my chceme budovať moderný komunikačný systém. A ten zvládne len firma, ktorá má skúsenosti a kapacity. Slovenský podnik, ktorý má dvesto zamestnancov a robí výkony za sto miliónov korún ročne, môže byť dosť ťažko garantom projektu za niekoľko miliárd.
Preto ste v roku 2003 zastavili komunikačný projekt Tokos, kde rezortná komisia vybrala slovenskú firmu?
-- Bol som presvedčený, že takýto projekt za 8,5 miliardy sa nemá zadávať priamo, ale cez transparentný medzinárodný tender. Navyše, vtedy vybraná firma -- Vojenský opravárenský podnik Trenčín -- robí ročne obrat 400 až 500 miliónov korún a prioritne sa zaoberá opravou kolesovej techniky. Vtedy sme sa skutočne nemali prečo ponáhľať, čakali nás aj zmeny v dôležitých rezortných materiáloch.
V kauze Tokos sa spomínali aj záujmy lobistickej "skupinky", ktorá podľa premiéra Mikuláša Dzurinda mala škodiť štátu a SDKÚ. Nebol toto skutočný dôvod, prečo ste odmietli projekt podpísať?
-- Nebol. Viem, že sa to takto prezentovalo v médiách, ale ja nerád špekulujem. Snažím sa držať rácia.
Napriek tomu ste v rovnakom čase podali trestné oznámenie kvôli údajným tlakom na vedenie rezortu, aby zákazku podpísalo (prokuratúra vlani trestné stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal -- pozn. red.). Minimálne ste teda mali pochybnosti...
-- Ja som oznámil to, čo som považoval za potrebné a čo som počul. Nechcem sa ďalej k tomu vyjadrovať.
Rezort obrany by mal podľa predloženého návrhu dostať na budúci rok rozpočet vo výške 1,88 percenta HDP. NATO však žiada od svojich členov vynakladať až dve percentá, čo je aj vo vládnom programe. Prečo neplníme záväzky?
-- Treba povedať, že rast nášho HDP je dnes vyšší, ako sa predpokladalo pri schvaľovaní vládneho programu. Aj napriek tomu, že pre budúci rok získame niečo viac ako 1,8 percenta, bude to v skutočnosti viac, ako sme vtedy predpokladali pri dvoch percentách. Naša ekonomika rastie rýchlejšie.
Viac ako dve percentá HDP dávajú svojej armáde aj také krajiny ako Bulharsko či Rumunsko, ktoré sú z pohľadu ekonomických výsledkov až za nami...
-- Svoje stanovisko si viem obhájiť aj pred medzinárodnými inštitúciami. Mimochodom, nedávno nás generálny tajomník NATO pochválil, že sa nám darí dávať na obranu 1,88 percenta HDP. Dôležité je, či sme schopní plniť ciele voči našim partnerom. A to sme!
Slovenskí vojaci v Iraku pôsobia pod velením poľských kolegov, ktorí im zabezpečujú aj "ochranný štít". Ako budete reagovať na postupné sťahovanie Poliakov z Iraku?
-- Sú to správne informácie, ale nie ešte úplné. Situáciu pozorne monitorujeme, aby sme mohli hneď reagovať. Riešení je niekoľko. Napríklad, že prejdeme pod iné velenie. Záleží nám, aby naši vojaci boli pod čo najlepšou ochranou.
Je riešením aj náš odchod z Iraku?
-- Zatiaľ neuvažujem o stiahnutí našich vojakov z Iraku -- ani o znižovaní či zvyšovaní ich počtu. Viackrát sme boli požiadaní -- aj zo strany novej irackej vlády -- aby sme zostali a pomáhali.
Nedávno sa na ministerstve obrany skončil audit, ktorý odhalil prezamestnanosť. Dôjde k prepúšťaniu?
-- Audit zistil, že budeme potrebovať zhruba 2 250 ľudí. Súčasné počty tak budeme znižovať asi o dvesto zamestnancov.
Čakajú organizačné zmeny aj Generálny štáb Ozbrojených síl SR, ktorý bude riadiť 20-tisícovú profesionálnu armádu?
-- Dohodli sme sa, že spravíme aj audit troch veliteľstiev Generálneho štábu. Už dnes si kladiem otázku, či armáda takejto veľkosti by sa nemohla zaobísť bez veliteľstiev, či by to nezvládol posilnený Generálny štáb.
Pred pár dňami sa mladí muži od vás dozvedeli, že armáda ich od augusta už nebude povolávať na povinnú vojenskú službu. Na jej definitívne zrušenie je ešte nutné zmeniť zákon. Môžu teda nastať nejaké komplikácie?
-- Všetky služby, ktoré má vykonávať armáda, máme už dnes zabezpečené. Preto už nemusíme povolávať brancov. V septembri predložím parlamentu zákon, ktorým základnú vojenskú službu zrušíme od 1. januára 2006. Nečakám, že by s ním boli nejaké problémy.
Viackrát ste boli obvinený, že tému oznámenia konca povinnej služby ste si privlastnili a populisticky ju využili na vlastné zviditeľnenie...
-- Keby som to neoznámil teraz, musel by som to tak či tak urobiť na budúci rok v lete. A to by bolo presne pred voľbami! Čo by mi potom povedali? Preto si myslím, že dnes je to menej "politické".