StoryEditor

Pásovú výrobu zákonov vidieť na ich kvalite

04.08.2005, 00:00
Slovenský právny poriadok je podľa expertov neprehľadný. Môže za to priveľa zákonov a ich noviel. Trpia tým občania, podnikatelia i inštitúcie. Prvý krok ako to napraviť, vidí predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Ján Drgonec v tom, že by sa zmenil spôsob tvorby práva.

Slovenský právny poriadok je podľa expertov neprehľadný. Môže za to priveľa zákonov a ich noviel. Trpia tým občania, podnikatelia i inštitúcie. Prvý krok ako to napraviť, vidí predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Ján Drgonec v tom, že by sa zmenil spôsob tvorby práva. Ako? Racionalizáciou. "Namiesto horúčkovitého predkladania nových zákonov a ich zmien malo by sa začať so zásadným znižovaním počtu zákonov," uviedol pre HN. Myslí si, že po voľbách "by malo prísť obdobie škrtania", teda ich rušenia. Ďalším krokom by malo byť, že sa spomalí schvaľovanie nových zákonov. S tým súhlasí aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. "Rýchlosť, s akou sa predpisy pripravujú, je často až nebezpečná. Niektoré poslanecké návrhy robia z práva nepredvídateľný systém," tvrdí.

Zákony ako za Rakúsko-Uhorska
Zákony sa podľa Drgonca chrlia, nie je možné ustriehnuť ich vnútorné väzby, nieto ešte vzťahy medzi nimi. O kritériách na zoštíhlenie právneho poriadku však ešte neuvažoval. A ktorú časť legislatívy považuje za najviac zrelú na zmeny? Na prvé miesto by dal Občiansky zákonník, potom Občiansky súdny poriadok a napokon Správny poriadok, podľa ktorého rozhodujú orgány výkonnej moci. Ten podľa Drgonca konzervuje časy z Rakúsko-Uhorska. Napríklad svojím mechanizmom skúmania prvostupňových rozhodnutí. "Odvolanie, obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - to sú zákonom vytvorené príležitosti, cez ktoré sa prvostupňové rozhodnutie dá napadnúť tak, aby sa ocitlo na jednom úrade, možno aj na stole toho istého úradníka. V práve EÚ je takéto zdĺhavé samopreskúmavanie vylúčené," vykresľuje situáciu Drgonec.
Ústavný právnik Radoslav Procházka považuje za akútny problém legislatívy čiastkové riešenia. "Dôsledkom je čoraz menšia schopnosť adresátov práva orientovať sa v spleti predpisov a menšia miera ich identifikácie s regulačným pôsobením štátu. Na konci tejto neradostnej špirály je tendencia hľadať oporu v mimoprávnych normatívnych systémoch. A nízka miera autority štátu," zdôraznil Procházka.

Paragrafy pre úradníkov
"Od vzniku našej únie v roku 2004 neustále poukazujeme na veľkú nestabilitu legislatívy s častými novelizáciami," hovorí prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura. Únia je lídrom projektu Audit podnikateľského prostredia, ktorý okrem iného hodnotí legislatívu, jej tvorbu a kvalitu. Predstavitelia únie upozorňujú, že podnikateľom sťažujú orientáciu takzvané nepriame poslanecké novely zákonov. Ide o prípady, keď poslanci presadzujú do celkom iných zákonov pasáže upravujúcu problematiku, ktorá so zákonom obsahovo nesúvisí.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca upozorňuje, že do zákonov sa často dostávajú ustanovenia, ktoré vyhovujú len ministerským úradníkom. Podceňujú sa aj náklady na prípravu a implementáciu právnych noriem. "Myslíme si, že ak si zákon nevyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezaťažuje ekonomiku. Firmy a celú spoločnosť však zaťažuje takmer každá regulácia," tvrdí Jurzyca. Tvrdí, že pri príprave právnych noriem sa u nás často falošne používa ako podporný argument harmonizácia s právom EÚ.

Normy v medziach možností
Na dokonalé posúdenie právnych predpisov má podľa riaditeľa odboru legislatívy ministerstva hospodárstva Borisa Baloga vplyv ich množstvo. Kvalita legislatívy je na ministerstvách podmienená aj počtom ľudí, ktorí na nej pracujú a ich ohodnotenie. Napriek tomu si myslí, že "v medziach možností je kvalita právnych noriem na Slovensku dobrá".
Vedúci tlačového a informačného oddelenia ministerstva spravodlivosti Richard Fides považuje väčšinu návrhov zákonov za dobrú. Pripúšťa, že sú aj problematické, pričom aj podľa neho kvalita závisí od stabilných legislatívnych tímov na ministerstvách. Na fluktuáciu ich pracovníkov nepriaznivo vplýva aj požiadavka rýchleho vypracovania právnych noriem. Legislatívci na ministerstvách sú podľa Jána Drgonca pod veľkým tlakom šéfov rezortov. Niekedy sa zdá, akoby boli ministri na pretekoch, kto skôr predloží návrhy zákonov plniacich program vlády.

Začnú sledovať dosahy
Otázkou je, či v tejto zložitej legislatívnej situácii ešte stále platí tvrdenie, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Radoslav Procházka pripomína, že nejde o slogan, ale o zásadu, ktorá je vyjadrená aj v zákone o Zbierke zákonov. Takže o všetkom, čo bolo v zbierke uverejnené, "platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka..."
Podľa Fidesa v budúcnosti sa má legislatívny proces rozšíriť o systém sledovania dôsledkov právnych noriem. "Rezorty majú úlohu vypracovať metodiku na meranie dosahov na verejné financie, životné prostredie, ekonomické a podnikateľské prostredie," pripomenul Fides.

Schválené zákony
Parlament v predchádzajúcom volebnom období schválil 529 zákonov, pričom vrátane noviel zákonov ich bolo predložených až 849. V tomto volebnom období poslanci doteraz schválil 439 právnych noriem. Predložených však bolo 787. Pretože do ďalších parlamentných volieb chýba viac ako jeden rok, počet prijatých zákonov bude výrazne vyšší.
Zdroj: NR SR

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
04. máj 2024 10:40