Trest za reformy
Slovenské ministerstvo financií považuje Sarkozyho návrh za neopodstatnený, pretože sa neopiera o prístupovú zmluvu a ani o žiaden iný dokument, týkajúci sa nových členských štátov a regionálnej politiky. Okrem toho do rozpočtu EÚ, na ktorý sú štrukturálne fondy napojené, prispievajú aj noví členovia. "Zdá sa, že minister Sarkozy sa snaží nájsť spôsob, ako trestať krajiny, ktoré úspešne zavádzajú reformy prospešné pre celú úniu," povedal minister financií Ivan Mikloš. Práve nižšie dane a daňová konkurencia môžu podľa neho pomôcť rozbehnúť potrebné reformy aj vo vyspelých štátoch. "Základným kritériom na čerpanie štrukturálnych fondov je výška HDP na obyvateľa, ale výška daňového zaťaženia sa medzi ostatnými kritériami nenachádza," doplnil hovorca ministra financií Peter Papanek.
Bývala ministerka financií Brigita Schmögnerová je vo svojich vyjadreniach zdržanlivejšia. Neprekvapuje ju, že starí členovia hľadajú spôsob, ako sa brániť voči daňovej konkurencii. "Ťažko možno čakať, že štáty ako Francúzsko, Nemecko, Belgicko, ktoré majú vysoký deficit, by si mohli dovoliť znižovať daňové zaťaženie," tvrdí exministerka. Preto musia podľa nej hľadať aj iné možnosti, ako sa brániť. "Myslím, že ak by bol minister Mikloš na mieste Sarkozyho, tak by asi postupoval rovnako," skonštatovala Schmögnerová.
Šéf parlamentného Výboru pre financie rozpočet a menu Pál Farkas tvrdí, že francúzsky návrh treba brať s rezervou. "Vo vzťahu k nízkym daniam žiadne všeobecné právne normy v EÚ neplatia," povedal Farkas. Slovensko podľa neho podmienky na čerpanie štrukturálnych fondov plní a snaží sa ako nový člen dodržiavať aj iné kritériá, napríklad pri deficite verejných financií. "Francúzi však podmienku trojpercentného schodku už niekoľko rokov porušujú," povedal Farkas.
Európska komisia je proti
Sarkozyho návrh sa nestretol s pochopením ani v Európskej komisii. "Je nesprávne hľadať spôsoby, ako prikázať členským štátom, aby zvyšovali firemné dane," povedal Jonathan Todd, hovorca komisára pre vnútorný trh Fritsa Bolkensteina. Podľa Todda by malo byť v záujme každého člena, aby sa zvyšovala životná úroveň v iných štátoch únie. Zdôraznil, že komisia nemá ambíciu tlačiť štáty do harmonizácie daňových sadzieb. "Nízke dane sú niekedy nevyhnutné na to, aby, napríklad, vyvážili nevýhody geografickej polohy, slabú infraštruktúru či nízku vzdelanostnú úroveň pracovnej sily," povedal Todd.
Cez štrukturálne fondy únia pomáha chudobnejším členských štátom a ich zaostalým regiónom, ktoré z nich inkasujú peniaze na riešenie svojich sociálnych a ekonomických problémov. "Obmedzenie prístupu k štrukturálnym fondom by podkopalo princíp solidarity bohatých štátov s chudobnejšími," povedal analytik Volksbank CZ Vladimír Pikora. Tvrdí, že aj keby východoeurópske štáty zvýšili dane, nezastavilo by to odlev kapitálu zo západu. "Ten sa na východ nesťahuje len pre nízke dane, ale najmä pre lacnú pracovnú silu," zdôraznil Pikora. Navyše, firmy sa nepresúvajú iba v rámci únie, ale aj za jej hranice a do štátov, ktoré štrukturálne fondy nečerpajú. "Je to škandálny návrh, ide iba o populistické heslo pred francúzskymi voličmi, lebo z ekonomického hľadiska je to nezmysel," reagovala na Szarkozyho návrh hlavná ekonómka Next Finance Markéta Šichtařová.
| Sadzby dane zo zisku firiem vo vybraných štátoch EÚ (v %) | |
| Rakúsko | 34 |
| Francúzsko | 33 |
| Česko | 28 |
| Nemecko | 25 |
| Portugalsko | 25 |
| Slovinsko | 25 |
| Slovensko | 19 |
| Maďarsko | 16 |
| Írsko | 12,5 |
| Zdroj: KPMG Pozn.: Daňové zaťaženie nevyjadruje len sadzba, ale aj rozsah daňového základu, ktorý je v jednotlivých krajinách rôzny a má spravidla zložitú konštrukciu. | |