Armex: súhra náhod či sprisahanie kamarátov?

V prípade obchodu s vojenským či nebezpečným materiálom, tzv. špeciálom, je "rozkrývanie" takýchto vzťahov zároveň súčasťou strategického zamerania Slovenskej informačnej služby a vojenských spravodajských služieb. O náročnosti analýz, ktoré majú viesť k odhaleniu nelegálneho obchodovania so zbraňami domácich firiem s embargovanými krajinami, svedčí aj čerstvo medializovaný prípad firmy Armex, a. s. Samotný kontrakt sa mal odohrať už pred piatimi rokmi. Čím je však obdobie spáchania trestného činu vzdialenejšie času jeho objasňovania, tým je pravdepodobnejšie, že sa páchateľom mohlo podariť odstrániť značnú časť usvedčujúcich dôkazov.
Minulý týždeň o pokroku vo vyšetrovaní informoval minister vnútra Vladimír Palko. Jeho oznámenie však do istej miery predbehlo dobu, pretože uznesenia o vznesení obvinenia voči trom osobám z nedovoleného narábania s kontrolovaným tovarom a materiálom dodnes obvineným nedoručili.
V štátom kontrolovanej spoločnosti Armex pôsobilo v predstavenstve i v dozornej rade viacero zamestnancov ekonomických a silových rezortov. Ani to však podľa zverejnenných informácií trom obvineným členom vtedajšieho vedenia spoločnosti Armex nezabránilo zorganizovať nelegálny obchod s vojenskou technikou, ktorý je mimoriadne náročný na organizačnú prípravu, financie i logistické zabezpečenie.
Medzi tromi obvinenými je aj exposlanec parlamentu a generálny riaditeľ firmy Víťazoslav Móric a podpredseda predstavenstva firmy a vtedajší riaditeľ Úradu pre výzbroj, techniku a materiál Ministerstva obrany SR Michal Dzimko. Podľa hovorcu Úradu justičnej polície Stanislava Rybana, vyšetrovanie vedie odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. "Vyšetrovanie je príliš háklivé na zverejňovanie informácií," uviedol Ryban. Totožnosť tretej obvinenej osoby sa verejnosť dodnes nedozvedela. Tá mala v čase transakcie medzi severokórejským nákupcom vojenského letiskového kompletu, sprostredkovateľom Armexom a ukrajinským výrobcom zariadenia vystupovať v pozícii Móricovho podriadeného. Z prezentovaných súvislostí nie je celkom jasné, či sa zariadenie do Severnej Kórey skutočne vyviezlo. Na základe potvrdenia o konečnom využití kompletu Armádou SR, ktoré mal zaobstarať Dzimka, sa totiž zariadenie podarilo Armexu doviezť do SR. Finančný objem transakcie či meno zahraničných spoločností, ktoré v prípade vystupujú, tiež neboli zverejnené. Je pravdepodobné, že v priebehu ďalšieho zbierania dôkazného materiálu bude voči jednotlivým osobám rozšírené obvinenie, pretože, napríklad, riaditeľ úradu pre výzbroj mohol pri svojom konaní zneužiť svoje postavenie v štátnom orgáne. Vyšetrovatelia by mali odpovedať aj na otázku, ako bolo o podnikaní Armexu od jeho založenia v roku 1994 až do vstupu do likvidácie v januári 1999 informovaných celkovo 14 osôb, ktoré vo funkciách pôsobili v rôznych obdobiach jeho činnosti v predstavenstve a 20 osôb pôsobiacich v dozornej rade. Podľa aktuálneho výpisu z elektronického obchodného registra je zrejmé, že pracovné i osobné vzťahy sa odchodom z rokovacej miestnosti spoločnosti nekončia. Z výpisu je zrejmé i prepojenie medzi firmami s rovnakým či príbuzným predmetom činnosti. Aj keď koncom roku 2001 vláda rozhodla o zmene štatútu licenčnej komisie ministerstva hospodárstva a o zamedzení pôsobenia jej členov v orgánoch spoločností s podielom na obchode s vojenskou technikou, riziká, ktoré do roku 2002 takýto konflikt záujmov mohol SR na medzinárodnej scéne priniesť, sú zrejmé. Zmeny sa totiž uskutočnili až po výzve členských krajín NATO, ktoré začali po 11. septembri sprísňovať medzinárodnú kontrolu obchodu so zbraňami.