StoryEditor

Japonsko ukončí boj proti deflácii

13.12.2005, 23:00
Japonská centrálna banka (BoJ) už čoskoro ukončí boj proti deflácii, keď spotrebiteľské ceny začnú v prvom štvrťroku budúceho roku konečne rásť. "Je jasné, že koniec je blízko," vyhlásil guvernér centrálnej banky Toshihiko Fukui, čím mal na mysli uvoľnenú menovú politiku banky v podobe vlievania peňažných prostriedkov do bankového systému.
BoJ, ktorá znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na nulu pred štyri a pol rokom, poskytuje bankám veľké množstvo prostriedkov, aby podporila úverovú aktivitu a prekonala tak sedemročné obdobie poklesu spotrebiteľských cien. V uplynulých mesiacoch sa preto vyskytli nezhody medzi centrálnou bankou a vládou o načasovaní zmeny kurzu menovej politiky, ktoré sa zavŕšili stretnutím Fukuiho s premiérom Koizumim.
Vyhlásenia Fukuiho po tomto stretnutí analytici považujú za odobrenie japonskej vlády na zmenu politiky. Koizumi zopakoval, že dnes je priskoro na zmenu politiky centrálnej banky, ktorá by mala prísť, keď sa rast cien bezpečne stabilizuje nad nulovou úrovňou. Aby začala banka sprísňovať menovú politiku, musí byť evidentné, že rast cien je stabilný a ekonomika expanduje v dostatočnej miere. Rast japonskej ekonomiky dosiahne v tomto a budúcom roku asi dve percentá.
Aktuálne správy sú, najmä po nekonečnej stagnácii cien, dobrou správou pre ekonomiku. Japonci však vôbec nemajú vyhraté. Fukui uviedol, že úroková sadzba ostane ešte dlho na nule. Podľa viacerých analýz by sa nemala zmeniť ani počas budúceho roka. Určite to nebude skôr ako BoJ skončí s uvoľňovaním množstva peňazí v obehu. Kvantitatívne regulovanie peňazí totiž BoJ používa ako jediný možný nástroj menovej politiky, odkedy sa úroková sadzba ocitla na nule. "Súčasný posun neznamená, že banka začne redukovať objem peňazí v obehu už v prvom štvrťroku 2006," uviedol podľa agentúry Bloomberg Fukui.
Navyše BoJ ohlásil, že začne sledovať ceny energií v samostatnom indexe - čo môže viesť k výpočtu spotrebiteľských cien bez potravín a energií. V takom prípade môže nový index jasnejšie poukázať na deflačné tlaky v ekonomike, keďže vysoké ceny energií sú v súčasnosti hlavným zdrojom rastu cien vo svete. BNP Paribas odhaduje, že by mohla byť zmena cien o 0,3 percenta nižšia ako uvádza súčasný index, čo je pri balansovaní okolo nuly pomerne významné číslo.
Stagnácia cien, alebo dokonca ich pokles, sa na prvý pohľad javí ako pozitívny jav, kedy nominálny rast miezd nie je vôbec znižovaný o infláciu. Deflácia však pôsobí ako daň na poskytovateľov peňazí a držiteľov nelikvidných aktív a oslabuje investície, keďže držba peňazí je v takomto prípade výhodnejšia. Menová politika sa v takomto prípade stáva neúčinnou a deflačná špirála vedie k oslabeniu hospodárskeho rastu.

Úroveň spotrebiteľských cien (2000=100)
    medziročná zmena
1993 98 1,3
1994 98,6 0,7
1995 98,5 -0,1
1996 98,6 0,1
1997 100,4 1,8
1998 101 0,6
1999 100,7 -0,3
2000 100 -0,7
2001 99,3 -0,7
2002 98,4 -0,9
2003 98,1 -0,3
2004 98,1 0,0
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/burzove-noviny, menuAlias = burzove-noviny, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
04. máj 2024 16:53