Budúce súmestie zvýši životné náklady

Očakávaný vznik súmestia Bratislava -- Viedeň sa odrazí aj na raste životných nákladov v hlavnom meste. Dotkne sa to jeho obyvateľov i návštevníkov. Na druhej strane však cenové rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska odrádzajú niektorých obyvateľov a podnikateľov prísť do Bratislavy. A Tým sa zmierňuje neželané otváranie ekonomických nožníc medzi hlavným mestom a ostatným Slovenskom. Pre HN to uviedol Viliam Páleník z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.
Drahšia Bratislava
Životné náklady v hlavnom meste sa už priblížili k iným európskym metropolám. Podľa americkej poradenskej spoločnosti Mercer Human Resource Consulting je Bratislava 44. najdrahším mestom sveta. Oproti roku 2003 pritom poskočila o dvanásť priečok. Podľa bratislavského magistrátu dobehla Mníchov, Frankfurt, Glasgow, ale aj San Francisco. Je napríklad pred Prahou a Varšavou. Z hlavných miest nových členských štátov únie je pred ňou iba Budapešť (34. miesto).
Pod zdražovanie sa vo viacerých európskych mestách podpísalo podľa jednej z autoriek tejto štúdie Marie-Laurence Sepedeovej najmä silnejúce euro. Posudzovalo sa približne 200 rôznych položiek potrebných na živobytie. Medzi nimi výdavky na potraviny, ošatenie, potreby do domácnosti, ale aj náklady na bývanie, dopravu či voľný čas. Sepedeová predpokladá u nových členov EÚ ďalší posun nahor. Zároveň očakáva zvýšenie investícií a s nimi aj životnej úrovne. Napriek tomu je Bratislava v porovnaní s ďalšími hlavnými mestami v strednej Európe stále ešte relatívne lacná. Napríklad v prenájme administratívnych priestorov sa podľa štúdie spoločnosti Cushman & Wakefield Healey & Baker umiestnila na 40. mieste spomedzi 47 hodnotených krajín sveta. Táto analýza vyvolala znepokojenie v Budapešti. Ako nedávno uviedol denník The Budapest Sun, maďarská metropola sa posunula z 27. na 25. miesto. Predbehla ju iba Varšava (20), Praha je na 29. mieste. Za Bratislavou sú Bukurešť a Záhreb.
Čo sa skrýva za rastom
Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák si myslí, že stúpanie Bratislavy v rebríčku životných nákladov spôsobili najmä ceny nehnuteľností a prenájmu bytových a obchodných priestorov. "Ich ceny odrážajú dopyt, presnejšie povedané, predpokladaný dopyt, pričom každý sa chce zviesť na cenovej vlne," konštatoval pre HN.
Páleník pripisuje napúredovanie Bratislavy aj pribúdaniu nových úradov a zastúpení firiem. "Mesto je relatívne malé, ale má veľké požiadavky. To je jeden z hlavných faktorov vysokých cien. Druhým je výhodná hospodárska poloha." Pálenikov kolega Daneš Brzica si myslí, že stúpanie Bratislavy v rebríčku sťaží život obyvateľov s nižšími príjmami. "Ale mladí ľudia môžu vnímať vyššie náklady ako daň za investíciu do budúcnosti." Životné náklady sa dajú znížiť efektívnou správou mesta. "Problémy môžu byť v budúcnosti, keď sa zvýši rozdiel medzi chudobnými a bohatými," predpokladá Brzica.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský vníma napredovanie Bratislavy v rebríčku najdrahších miest skôr pozitívne. "Zvyčajne sa na popredných priečkach umiestňujú tie najprestížnejšie a najatraktívnejšie mestá na svete," povedal. Podľa neho to dokumentuje veľkú dynamiku rastu. "Je však nepríjemné, že rastie životná úroveň obyvateľov, ale stále máme dlh v infraštruktúre. Chceme to dohnať rozvojovými projektmi," uviedol pre HN. Primátor si myslí, že postavenie mesta zodpovedá životnej úrovni Bratislavčanov, ktorá dosahuje priemer pôvodnej európskej pätnástky.