Luxemburské predsedníctvo v EÚ navrhlo v rokovaniach o novom finančnom výhľade na roky 2007-13 zníženie výdavkov z pôvodného návrhu a presunutí peňazí v oblasti regionálnej politiky na chudobnejšie nové členské krajiny.
Šéf luxemburskej diplomacie Jean Asselborn napísal svojim partnerom, že celkové výdavky je potrebné znížiť oproti tomu, čo vlani navrhla Európska komisia (EK), ak sa má jednomyseľná dohoda 25 krajín dosiahnuť v plánovanom termíne v júni.
"Predsedníctvo, bez navrhovania konkrétnych čísel v tejto etape, si je vedomé, že hľadanie rovnováhy nevyhnutne povedie k istému zníženiu v každej kategórii výdavkov," píše Asselborn v liste.
Chudobnejšie nové členské štáty by podľa Asselborna mali týmto znížením výdavkov utrpieť menej, pretože ostávajúce peniaze by mali smerovať najmä k nim.
"Prístup predsedníctva je založený na princípe solidarity, s celkovým cieľom zabezpečiť, že zdroje sa ešte viac zamerajú na tých, ktorí ich najviac potrebujú," uvádza sa v liste.
Luxemburský plán presmerovať regionálnu pomoc najmä na nové krajiny za súčasného zníženia celkových výdavkov sa má dosiahnuť tak, že sa zmení limit objemu pre čerpanie prostriedkov z eurofondov. Tento limit je v súčasnosti 4 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a má ostať zachovaný len pre tie štáty, ktorých HDP na obyvateľa je pod 40 % priemeru EÚ. To by sa týkalo len Bulharska a Rumunska, ktoré majú do EÚ vstúpiť v roku 2007.
Limit 3,9 % HDP by platil pre krajiny, ktorých HDP na obyvateľa je 40-45 % priemeru EÚ, čo dnes spĺňajú Poľsko, Lotyšsko a Litva. Pre štáty s HDP na obyvateľa 45-50 % priemeru by bol limit na čerpanie pomoci vo výške 3,8 % HDP.
Potom by sa limit znižoval o 0,1 % za každých 5 % HDP na obyvateľa navyše v porovnaní s priemerom únie, uvádza sa v luxemburskom dokumente. Pre Slovensko, ktoré má HDP na obyvateľa približne 51 % priemeru EÚ, by to znamenalo strop 3,7 %.
Logika smerovať finančné prostriedky najmä do chudobnejších nových krajín sa síce pozdáva slovenskému veľvyslancovi pri EÚ Marošovi Šefčovičovi, ale súčasné zníženie terajšieho limitu by podľa neho znamenalo nižšie pokrytie na projekty, ktoré chce Slovensko realizovať v období novej finančnej perspektívy.
"Preto sme s týmto návrhom nespokojní, ale, samozrejme, konečná dohoda bude závisieť od konečného kompromisu," povedal Šefčovič.
Luxemburským plánom sa budú v pondelok na schôdzke v Luxemburgu zaoberať ministri zahraničných vecí EÚ, vrátane šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana.
EK vlani navrhla priemerné ročné výdavky v období 2007-13 vo výške 1,14 % hrubého národného príjmu (HNP) únie, čo predstavuje za sedem rokov asi 930 miliárd eur. Na regionálnu politiku má podľa EK ísť 336 miliárd eur, na poľnohospodárstvo asi 400 miliárd eur, čo je v prepočte 15,8 bilióna SKK.
Šesť bohatých krajín, ktoré najviac prispievajú do rozpočtu (Rakúsko, Británia, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko), presadzuje zachovanie výdavkov na 1 % HNP.
Hoci luxemburské predsedníctvo žiadne číslo zatiaľ nenavrhuje, nemenovaný predstaviteľ EK očakáva, že sa bude snažiť o kompromis okolo 1,07 % HNP.
(1 EUR = 39,517 SKK)
StoryEditor