Kechnec, 20 kilometrov na juh od Košíc, na prvý pohľad vyzerá ako každá iná dedina na východnom Slovensku. Lenže nie každá obec s 1 000 obyvateľmi má polikliniku s operačnou sálou a lekárňou, veľký športový areál, priemyselný park a schopného starostu. Uviedol to dnes český denník Hospodářské noviny (HN).
Starostom obce Kechnec je Jozef Konkoly, muž, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako tučný funkcionár okresného formátu. Na jeho pracovnom stole na zrekonštruovanom obecnom úrade ale stoja vlajky 8 krajín, starosta sa chváli výstrižkami zo zahraničných novín a jeho program je naplnený na rad dní dopredu. Kechnec zo všetkého najviac pripomína niekdajšie "kapitalistické" Slušovice, uviedli ďalej HN. Sobotné parlamentné voľby tam nejako zvlášť neprežívajú. V dedine nie je jediný predvolebný plagát alebo billboard, o reformách posledných rokov sa tu príliš nehovorí. Tu prebiehajú reformy už od roku 1990.
"Po roku 1989 som si uvedomil, ako sme na tom zle, že sme 100 rokov za Európskou úniou. Za posledných 16 rokov sme túto stratu dohnali o 50 rokov," povedal českému denníku starosta, ktorý svoj obvyklý pracovný deň začína skoro ráno kontrolou stavieb, ktoré v dedine realizuje obecná stavebná firma.
Keď nastupoval do úradu v roku 1990, tak mala obec 636 obyvateľov a majetok 3 milióny vtedajších československých korún. Dnes má obyvateľov 1 030, majetok 3 miliardy slovenských korún a dedina búra akékoľvek stereotypy o zaostalom východnom Slovensku. "Strašne ma tá zaostalosť štvala, tak som začal konať," hovorí starosta. "Nebolo to jednoduché, nič nám nespadlo do lona."
Ako ďalej informovali HN, základom úspechu bolo po dvoch rokoch rokovaní odškodnenie od neďalekých železiarní za znečistenie potoka, ktorý preteká dedinou. Starosta, najmladší z 12 detí, je zvyknutý na tvrdú prácu. Peniaze investoval do rozvoja obce, napríklad do kanalizácie a vodovodu, ktorý prevádzkuje samotná obec, vďaka tomu cena vody pre miestnych vlani prvýkrát klesla. Budúcnosť vidí vo vzdelaní mladej generácie, v udržaní kvality života na dedine a v koncepte miestneho rozvoja naviazaného na obec, ktorá síce vlastní rad zariadení, ale princípom nie je na nič zarábať, ale zaistiť službu občanom. "Ja nepotrebujem obchod Jednoty, ktorý je stále zatvorený. Postavili sme si obecný dom s požiarnou zbrojnicou a obchodom, kde je malé nájomné, ale podmienkou je, aby bol otvorený od šiestej do šiestej a ľudia mali šancu si nakúpiť," popisuje jeden z príkladov.
Priemyselný park za dedinou na druhej strane hlavnej cesty na maďarský Miškolc, kde sa teraz stavajú dve obrovské haly a ďalšie pozemky čakajú, sa stal svojho druhu legendou.
Jeho základy pripravil starosta s 50 miestnymi nezamestnanými a materiál vozil zo susedného Maďarska, aby splnil slovo dané americkému investorovi. Prvá myšlienka prišla už v roku 1996 za Mečiarovej vlády, a pretože sa starostovi podarilo urobiť prvé kroky, jeho protivníci ho po zmene vlády v roku 1998 označili za "mečiarovca". "Ja potrebujem byť kvôli rozvoju obce zadobre s každou vládou," hovorí starosta, ktorý ale kritizuje i súčasnú vládu a politikov v Bratislave vôbec. Sám kandidoval do krajského zastupiteľstva a pomohol strane premiéra Dzurindu k slušnému volebnému zisku v regióne.
Jozef Konkoly je zvyknutý rokovať tvrdo so zahraničnými investormi i domácimi zlatokopmi. "Som proti výpredaju majetku, za chvíľu nám dôjde pôda na priemyselné parky, automobiliek je veľa, a čo potom? Pre nás už je priemyselný park iba doplnkový šport," hovorí s úsmevom.
Preto svoju obec orientuje na služby, poliklinika je prepojená s domovom dôchodcov, plánuje sa výstavba európskej integrovanej školy a aquaparku.
O nástupcu sa nebojí, ľudia v dedine vraj majú jasné, že nechcú majetok rozpredávať, aj keď záujemcovia by sa našli, uviedol na záver český denník Hospodářské noviny.
StoryEditor