Službám vo verejnom záujme na Slovensku chýba sociálny rozmer. V rámci hodnotenie výsledkov liberalizácie služieb vo verejnom záujme (SVZ) v starých a nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) z pohľadu dopadu cien na sociálne postavenie obyvateľstva to dnes v Bratislave uviedla výkonná tajomníčka Ekonomickej komisie pre Európu OSN (UNECE) Brigita Schmögnerová.
Vyplýva to z jej ekonomických analýz, ktoré boli vydané v súhrnnej podobe v publikácii s názvom Sociálny modelu EÚ: dnes a zajtra, dostupnej v slovenskom i anglickom jazyku.
Podľa slov Schmögnerovej služby vo verejnom záujme na Slovensku, kam patria aj tzv. sieťové odvetvia, by sa už mali začať hodnotiť z hľadiska efektívnosti, cien, kvality, dostupnosti a bezpečnosti pre obyvateľstvo. "Doterajšie výsledky po uplatnených reformách v tejto oblasti sú na Slovensku rozporuplné," konštatovala. Dostupnosť telekomunikačných a poštových služieb, ale aj plynu, elektriny, železničných a ostatných dopravných služieb, spôsobila, že klesla zamestnanosť a vzrástli ceny. Ceny sa v segmente služieb vo verejnom záujme na Slovensku podľa slov Schmögnerovej liberalizovali veľmi rýchlo. Niektoré sú neprimerané a ťažko dopadli hlavne na sociálne slabšie skupiny občanov.
Ako ďalej povedala Schmögnerová pre TASR, sieťové odvetvia sú v starých štátoch EÚ pod drobnohľadom. Otázkou je, ako je to na Slovensku. "Sme svedkami skutočne veľmi závažných reformných krokov a myslím, že už je dnes na čase položiť si otázku, čo nám tieto reformy priniesli?"
Schmögnerová upozornila, že "v EÚ napríklad v rokoch 1995 až 2001 ceny elektrickej energie v dôsledku takýchto reformných krokov išli o 15 % dolu. V SR podiely výdavkov domácností na energie, ale aj dopravu a poštové i telekomunikačné poplatky za posledné roky išli výrazne hore". Namieste je preto otázka, či to tak bude aj naďalej. "Ak sa pozeráme na zisky SPP, Slovenských elektrární a ostatných prirodzených monopolov, myslím, že každý si právom položí otázku, či sú tieto zisky oprávnené, alebo či nie sú mimoriadne." Európska legislatíva, podčiarkla, zaväzuje každú členskú krajinu, aby zabezpečovala aj tzv. cenovú dostupnosť služieb, ktoré poskytujú tieto sieťové odvetvia. "Zdá sa, že u nás v tomto smere nie je ani dostatočne účinná vláda, ani orgány, ktoré by mali mať službu vo verejnom záujme pod drobnohľadom, teda regulačné orgány. A nie sú dostatočne razantné ani odbory, ani organizácie, ktoré by sa mali zasadzovať o záujmy spotrebiteľov. Myslím, že je na čase, aby sme začali o týchto veciach diskutovať a aby sa naozaj zabezpečilo, aby si každý mohol dovoliť, ak má napríklad plynové kúrenie, pokračovať vo vykurovaní svojej domácnosti plynom, aby si každý mohol dovoliť cestovať za prácou, za štúdiom z akejkoľvek vzdialenosti do miesta, kde sa zamestnáva, kde študuje."
Európska politika umožňuje vláde používať rôzne regulačné a dotačné opatrenia, ktoré by takúto cenovú dostupnosť služieb zabezpečovali, povedala na záver Schmögnerová.
StoryEditor