Dominika Heřtová: Praktický dôkaz solidarity v Európskej únii

Ako hodnotíte význam fondu pri odstraňovaní následkov povodní v roku 2002 v Česku?
- Príspevok z fondu solidarity (približne 129 mil. eur, t. j. viac než 4 mld. Kč) znamenal významnú pomoc najmä pre regióny ČR pri likvidácii škôd spôsobených povodňami a zainteresované subjekty ju vnímali ako praktický dôkaz solidarity v rámci Európskej únie. Najdôležitejším pozitívom fondu bola jeho flexibilita a zjednodušené procedúry, ktoré umožnili čerpať finančné prostriedky v relatívne krátkom čase po vzniku povodňových škôd. Prvé kontakty medzi ČR a Európskou komisiou, pokiaľ ide o možnosti poskytnutia pomoci, sa uskutočnili už v auguste 2002. Bezprostredne po zriadení fondu poslala ČR 18. novembra 2002 žiadosť o poskytnutie prostriedkov a grant z fondu jej komisia schválila 11. decembra 2002.
Kto v ČR rozhodoval o peniazoch z fondu a na čo boli použité?
- Išli hlavne na núdzové a likvidačné práce, na obnovu dopravnej infraštruktúry, zásobovanie energiami, pitnou vodou, zaistenie odpadových vôd, na sanačné práce a zaistenie preventívnej infraštruktúry, na zdravotníctvo a zachovanie kultúrneho dedičstva. Riadiacim orgánom pre správu fondu bolo Centrum pre zahraničnú pomoc Ministerstva financií ČR. Príprava na implementáciu fondu však prebehla v spolupráci so všetkými odborne zainteresovanými odbormi ministerstva financií, ostatnými rezortmi a krajmi postihnutými povodňou. Konkrétne postupy realizácie a udelenie dotácie z fondu odsúhlasila vláda. Dotácie jednotlivým príjemcom (krajom, obciam, ústredným orgánom štátnej správy a nimi riadeným organizačným zložkám štátu, príspevkovým organizáciám, verejnoprávnym subjektom, štátnym podnikom či občianskym združeniam) sa poskytovali na základe žiadostí, a to priamou úhradou nákladov, ale i formou retroaktívnej úhrady. Dotácie sa vždy vzťahovali na konkrétne faktúry či iné účtovné doklady. Veľký dôraz sa kládol na zodpovednosť krajov a ústredných orgánov štátnej správy za predkladanie žiadostí, preplácanie poskytnutých dotácií a monitorovanie i kontrolu správnosti uskutočnených výdavkov. Centrum pre zahraničnú pomoc zodpovedalo za odsúhlasenie sumárnych žiadostí a vydanie rozhodnutí o poskytnutí dotácie z fondu. Národný fond v rámci ministerstva financií, ktorý je centrálnym miestom príjmu finančných prostriedkov z EÚ, bol zodpovedný za správu účtu fondu a prevod prostriedkov implementačným agentúram fondu, ktoré zaisťovali preplácanie nákladov konečným príjemcom.
Podľa novej finančnej perspektívy EÚ na roky 2007 až 2013 by sa malo zmeniť aj postavenie fondu. Nový Fond solidarity EÚ by mal pomáhať aj pri priemyselno-technologických katastrofách ohrozujúcich verejné zdravie a pri teroristických akciách. V návrhu komisie sa "hranica pre oprávnenosť" znižuje, čím sa pre regióny zvyšuje možnosť získať pomoc z fondu. Ako hodnotíte z hľadiska pomoci Českej republike v roku 2002 tieto návrhy na zmeny?
- ČR podporuje pokračovanie Fondu solidarity aj po roku 2006 v rovnakom rozsahu ako dosiaľ, t. j., 1 mld. eur ročne v bežných cenách. Jeho pôsobnosť by nemala byť výrazne rozširovaná, a najmä by sa malo dodržať, aby sa neprekrýval s inými nástrojmi EÚ. Súčasný fond je určený iba na rozsiahle prírodné katastrofy. Sporné je najmä navrhované zaradenie ochrany zdravia (ochrana populácie proti akútnym zdravotným hrozbám vrátane náhrady vakcín, liekov a lekárskych produktov a zariadení používaných počas krízy). Čo sa týka zaradenia lekárskej, psychologickej a sociálnej pomoci pre priame obete teroristických činov a ich rodiny, musia mať jasne posúdený vzťah s novým nástrojom pripravenosti a rýchlej reakcie pre veľké krízy a zvlášť so špecifickým programom Prevencia, pripravenosť a riadenie dosahov terorizmu. Výrazne obmedzený alebo presnejšie špecifikovaný by mal byť priestor, kde môže komisia rozhodnúť o aktivácii fondu aj v prípade udalostí nespĺňajúcich predpísané limity (t. j. limitovanie priamych škôd celkovou sumou škôd 3 mld. eur alebo viac ako 0,6 % hrubého národného dôchodku).