Ak by bola Bosna a Hercegovina schopná vydať pätnásť obvinených z vojnových zločinov, ktorí sa nachádzajú na jej území a reformovať políciu, mala by nádej, že do konca tohto roka môže začať rokovania o zmluve o stabilizácii a pridružení s Európskou úniou, čo je prvý krok na cestu do EÚ. Komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn to odkázal do Sarajeva v marci. A minulý týždeň, keď do Bosny zamierila expertná skupina, ktorá mala posúdiť plnenie kritérií, práve skrachovali rozhovory o spojení polície, rozdelené podľa etnického princípu na Chorvátov, Srbov a Bosniakov (Moslimov). To, či experti odporučia rokovať o asociačnej dohode, by sa malo vedieť tento týždeň. Bosnianska politika je aj desať rokov po konci vojny stále v zajatí nacionalizmu a iba pomalého pokroku. Medzinárodná mimovládna organizácia posledné obdobie kritizuje aj medzinárodného správcu Bosny Paddyho Ashdowna, že bráni rozvoju krajiny, z ktorej stále masovo odchádzajú mladí ľudia a ktorá patrí k najchudobnejším v Európe. EÚ je teda nádejou, nie preto, že prevzala vojenskú a policajnú operáciu po NATO, ale preto, že financuje väčšinu projektov obnovy.
"Bosna teraz vyzerá, ako by sa pomaly prebúdzala z dlhého obdobia útlmu. Pokrok je pomalý, ale možno ho vidieť na obyčajných veciach. Ľudia si napríklad začínajú zase vážiť trávniky a parky," povedal Filip Tesar, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov.
Pomalý pokrok vidieť napríklad v justícii. Aj keď sa hlavní Bosniaci, ktorí boli obvinení z vojnových zločinov -- Radovan Karadžič a Ratko Mladič -- stále skrývajú, medzinárodný súd v Haagu sa rozhodol do Bosny presunúť niektoré svoje prípady. Je to prvý prípad, ktorý budú sledovať súdy v okolitých krajinách, ktoré chcú súdiť obvinených radšej doma ako v Haagu.
StoryEditor