Operení hostia

Rybári tvrdia, že vodné vtáky (najmä kormorány) im decimujú stavy rýb a žiadajú ministerstvo životného prostredia o výnimku, ktorá by umožňovala operencov plašiť, alebo dokonca strieľať. Ochrancovia prírody sú proti, pripúšťajú nanajvýš plašenie pomocou delobuchov, rozhodne nie strieľanie.
Slovenské toky a nádrže sú pre vodné vtáky zdrojom potravy. Rybári tvrdia, že kormorán denne skonzumuje až pol kila rýb. Zdanlivo paradoxná, ale dôležitá otázka znie: Je ochrana jedného druhu zvierat dôvodom na ničenie iného? Do akej miery má človek zasahovať do rovnováhy v prírode?
Sčítanie vtákov. V týchto dňoch vrcholí na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Ide o najväčšie ornitologické podujatie, ktorého sa vo viac než 400 lokalitách zúčastňuje asi 250 ornitológov a milovníkov vtáctva. Toto sčítanie je od roku 1967 súčasťou celoeurópskeho monitorovacieho programu na zistenie počtu zimujúcich vtákov nielen na našom kontinente, ale aj v severnej Afrike a juhovýchodnej Ázii. Organizuje ho medzinárodná organizácia Wetlands International, na Slovensku je garantom mimovládna Spoločnosť na ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS). Sčítanie sa robí pravidelne raz mesačne - od októbra do apríla, najdôležitejší je však január.
"Máme rozsiahlu sieť dobrovoľníkov, ktorí sledujú vybrané lokality každý rok. Hlavným cieľom je zistiť zmeny v počtoch. Na Dunaji zimuje 30 až 40 druhov vtákov. Od roku 1992, kedy uviedli do prevádzky Vodné dielo na Dunaji, sa vtáctvo do značnej miery presunulo z hlavného toku na Hrušovskú zdrž. Okrem posledného roku, keď sme zaznamenali intenzívne poľovanie, pozorujeme neustály nárast stavov, čo je povzbudzujúce," uvádza národný koordinátor zimného sčítania Jozef Ridzoň zo SOVS.
Pytliaci. S intenzívnym poľovaním, resp. pytliačením pri Dunaji súvisí aj niekoľko prípadov z nedávnej minulosti. Vlani tu ochranári priamo pri čine prichytili talianskych poľovníkov, ktorí zastrelili desať chránených vtákov v hodnote 100 tisíc korún. Existuje iba niekoľko druhov husí a kačíc, ktoré sa môžu za istých podmienok loviť. Ostatné vtáky sú prísne chránené. Najnovší prípad sa odohral 16. januára.
"Pri Vojke sme spozorovali dve autá plné poľovníkov. Odrazu sa na jednom z áut otvorilo okienko a ktosi vystrelil na plávajúce a nízko letiace lysky. Okamžite sme šli všetci štyria na miesto a zablokovali ich auto, aby nemohli ujsť. Ako člen stráže prírody mám právo kontrolovať totožnosť zistených osôb. Tvrdili, že lovili na hore letiace kačice, ale to, čo sa stalo, videl našťastie aj náš známy, ornitológ, ktorý dosvedčil opak. Našli sme aj mŕtve a čerstvo poranené lysky. Vedúci partie paradoxne nemal ani povolenku loviť..." spomína na prípad, ktorý vyústil do podania dvoch trestných oznámení, ochranár Ján Dobšovič.
Sťahovanie. Sťahovaví vtáci sú odvekí migranti. Vďaka krúžkovaniu, ale aj iným biometrickým metódam značenia majú ornitológovia pomerne presné údaje o tom, ako sa na Slovensko sťahujú, povedzme, kormorány zo Švédska, Poľska, Estónska alebo Ruska. Obľúbené labute na mestských jazerách v Bratislave, okolo ktorých sa zvyknú prechádzať mamičky s kočíkmi, k nám spravidla priletia z Poľska alebo Maďarska.
Nejde pritom iba o vtáctvo od našich susedov. V zime sa pravidelne sťahuje vtáctvo z obrovských oblastí Arktídy na pobrežie Holandska. Práve zimné sčítanie ukazuje v niektorých prípadoch alarmujúce výsledky - počet niektorých druhov, napríklad pobrežníka hrdzavého až desaťnásobne poklesol.
"Podľa jedného z cieľov politiky Európskej únie by sa mal do roku 2010 zastaviť pokles biodiverzity. Vtáky pritom slúžia ako pohyblivé bioindikátory, pomocou ktorých vieme indikovať zmeny ťažko merateľných faktorov v životnom prostredí. Vieme, povedzme, chemicky zmerať kvalitu vody, jej znečistenie; horšie je to však s vyhodnotením súbehu týchto faktorov. Spravidla platí, že kvalitný biotop je ten, ktorý si vyberú vtáky na prezimovanie," vysvetľuje výkonný riaditeľ SOVS Rastislav Rybanič.
Kačica v mobile. Predposledná januárová sobota, 9. 30 hod ráno. Tak ako po minulé tri roky, aj teraz sa pri Dunaji začína sčítanie najväčšieho slovenského vodného dravca orliaka morského. Tento dravý vták získal pre svoju ťarbavosť nelichotivú prezývku "lietajúce dvere od garáže". V prvom ročníku napočítali 45 kusov, pri druhom 48, výsledky sčítania z minulého roka nie sú ešte známe. Je však zrejmé, že populácia narastá.
Štyri desiatky profesionálnych a dobrovoľných ochranárov sa už rozmiestnili v patričných odstupoch na obidvoch brehoch Hrušovskej zdrže, kanála a rieky. Na brehu neďaleko hrádze pri Čuňove si rozložil svoju "výzbroj" aj Ján Dobšovič. Okrem ďalekohľadu na statíve má so sebou aj kameru, termosku s čajom a britský atlas vtákov. Ten bude ukazovať zvedavým študentkám Prírodovedeckej fakulty, ktoré postupne prichádzajú. Zatiaľ o orliakovi ani chýru, ani slychu. Okulár ďalekohľadu so 45-násobným priblížením neomylne mieri na chochlačku vrkočatú a sivú, hlaholku severskú, prípadne na kormorány a čajky.
Odrazu sa ozve prenikavé škriekanie kačice divej, ktoré vychádza akoby priamo spod nôh. Je to zvonenie mobilného telefónu, ktoré si Janči - ako Dobšoviča volajú kamaráti - nahral z CD. Každú skupinu mien v pamäti mobilu rozpoznáva podľa iného škriekania vtákov. "Čau Maťko, pred chvíľou som videl asi tisícku husí. Nemôžem teraz, zavolám ti potom," vysvetľuje Dobšovič kamarátovi. Nuž, vtáka poznáš po perí, ornitológa po zvuku mobilu.
O pol jedenástej k nám pribehol pes neznámeho pôvodu a nad hlavami nám preletela volavka popolavá. Orliaka nikde... Dlhú mrazivú chvíľu si krátime pozorovaním ôsmich druhov vtákov, ktoré si spokojne hniezdia na neďalekom kamennom smerovníku o veľkosti päťkrát päť metrov uprostred Hrušovskej zdrže. Zdrž ako veľká plocha síce poskytuje dostatok potravy, horšie je to už s možnosťami hniezdenia. Aj preto vtáky využívajú neďaleký Vtáčí ostrov, kde vlani napočítali 3500 párov čajok.
"Na našom úseku Dunaja hniezdia štyri páry orliaka morského, ešte jeden pár evidujeme na východnom Slovensku. Zvyšné orliaky tu iba zimujú," hovorí Dobšovič. Akosi máme smolu. Ubehli už hodiny a dravca sme ešte nevideli, iba toho vyobrazeného v atlase.
Pevné stromy pre hniezda. Orliak morský s rozpätím krídel 190 až 240 centimetrov je pomerne málo obratný dravec. Nie je teda až taký atraktívny (na rozdiel od sokola či jastraba) pre vykrádačov hniezd. Našťastie... Hlavný organizátor sčítania Miroslav Bohuš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že tohto dravca najviac ohrozuje intenzívne lesné hospodárenie.
"Podobne ako väčšina veľkých dravcov, aj orliak zvykne mať niekoľko hniezd v korunách silných, vysokých a osamotených stromov, na ktoré môže pohodlne priletieť. Využíva ich podľa aktuálnej ponuky potravy. Problémy spôsobuje, že doba do výrubu stromov v okolí Dunaja je veľmi krátka. Napríklad kanadské topole sú až po 25 rokoch svojho rastu schopné uniesť ťažké hniezdo. Vyrúbu ich spravidla skôr, ako na nich vzniknú hniezda, ktoré by mohlo využívať niekoľko generácií orliakov," objasňuje Bohuš. Našťastie v poslednom čase sa ochranári s lesníkmi vedia dohodnúť tak, aby hniezda nič neohrozovalo.
Zaujímavosťou je, že zahniezdenie orliaka morského zaznamenali v roku 1961 aj na Oravskej priehrade. Pri silnom poryve vetra sa však ulomil konár a hniezdo s vajcami sa zničilo. Ešte v roku 1953 vznikla na Dunaji rezervácia na ochranu tohto vzácneho vtáka. Neskoršími novelizáciami sa však jej 170-hektárová rozloha zredukovala až na 22 hektárov, čím de facto zanikla. Preto je dnes mimoriadne dôležité, aby sme si účinne chránili posledné hniezda orliaka morského, ktoré, žiaľ dnes, zrátame na prstoch jednej ruky.