Prvé všeobecné stretnutie kresťanských biskupov sa odohralo v maloázijskom meste Nicea 20. mája roku 325. Rímsky cisár Konštantín I. ho zvolal a vlastne ho i riadil, hoci sám kresťanom nebol. Krst prijal až pred smrťou. Uvedomil si však potenciál kresťanstva pre upevnenie jednoty ríše. A tak z neho urobil štátne náboženstvo.
Prvý cisár cirkvi. Flavius Valerius Constantinus, Konštantín I. Veľký (asi 280-337), bol synom cisára Konstancia I. Roku 306 sa stal rímskym cisárom v západnej časti ríše, avšak so spoluvládcami. V zásade ako vojenský uzurpátor sám ovládol roku 312 západnú časť rímskej ríše a roku 324 aj východnú. Pokračoval v reformných krokoch cisára Diokleciána a inicioval nové. Na rozdiel od neho roku 313 zaradil kresťanstvo, prvý raz v rímskych dejinách, medzi povolené náboženstvá. Údajne sa k nemu priklonil na ceste k moci po rozhodujúcej bitke, keď uveril, že mu ju pomohlo vyhrať. Historici sa však zväčša zhodujú, že v pozadí bol mocenský kalkul tohto schopného vládcu. Najmä záujem o stabilizáciu heter...
Zostáva vám 85% na dočítanie.