Bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadov (OLO) sa darí znižovať náklady najmä opatreniami v technológii a znižovaním stavu pracovníkov. Napriek tomu firma nečaká tento rok zisk, lebo zároveň sa jej asi o 5 percent znížil príjem z niektorých poplatkov za odvoz pre obyvateľstvo. Ešte viac, o 35 percent, sa znížili poplatky pre firmy.
"Mesto na náš popud na tento rok znížilo poplatky za odvoz odpadu. Dokázali sme, že vieme túto službu robiť lacnejšie," povedal riaditeľ OLO Richard Sulík. Tržby spoločnosti sa v prvom štvrťroku znížili na 156 miliónov korún oproti 185 miliónom v prvom kvartáli 2004.
Spoločnosti sa však darí znižovať aj náklady. Tie sa pri porovnaní prvého štvrťroka minulého a tohto roka znížili o 15 percent. O 10 percent klesli aj mzdové náklady, keďže OLO znížil počet zamestnancov na 323, z nich 200 pracuje pri zvoze odpadkov, zvyšok je obsluha spaľovne a administratíva. Vlani v máji OLO zamestnával ešte 412 ľudí. Priemerná mzda zamestnancov teraz dosahuje 20 820 korún, vlani brali 18 100 korún.
Bratislavská spaľovňa výrazne znížila spotrebu zemného plynu, keďže sa jej podarilo lepšie zladiť technológiu. Prv sa stávalo, že spaľovňa mala výpadky a muselo sa v kotloch dokurovať zemným plynom, čo malo dosah na jeho spotrebu. Vtedy sa časť odpadu musela vyvážať bez spálenia na skládku, čo zvyšovalo náklady na dopravu. OLO používa skládku pri Pezinku a pri Zohori, bežne sa tam vyváža len škvara, ktorá vzniká spaľovaním odpadu.
Spaľovňa je však pre OLO aj zdrojom príjmov -- vyrába totiž elektrickú energiu. Spaľovňa je vlastne malá elektráreň, ktorá vyrába paru pre turbínu. "Z predaja elektriny máme slušné peniaze," potvrdzuje Sulík a dodáva, že táto príjmová položka v prvom štvrťroku medziročne vzrástla na 13 miliónov korún. Za megawatthodinu elektriny spoločnosť OLO dostáva od Západoslovenskej energetiky 1 525 korún.
OLO predáva aj železný šrot, ktorý sa získava z odpadu. Za minulý rok zaň utŕžilo 8 miliónov korún. Predáva aj plasty zo separovaného zberu, za prvý kvartál to bolo 77 ton po 12-tisíc korún. Firme sa podarilo tiež ušetriť náklady na zvážanie odpadov, keďže 102 vozidiel OLO najazdilo menej kilometrov. Najväčším investičným zámerom spoločnosti v nastávajúcom období je postaviť triediacu halu na separovaný odpad pri spaľovni.
OLO zatiaľ nesmie spaľovať odpad zo zahraničia
OLO za minulý rok dosiahol tržby 1,024 miliardy a zisk pred zdanením 138 miliónov korún. V roku 2003 boli tržby 946 miliónov korún a zisk 100 miliónov korún. Na odvoz komunálneho odpadu má firma výhradnú zmluvu s Bratislavou do roku 2017. Tá je však jeho jediným majiteľom. OLO zváža aj priemyselný odpad. Kapacita spaľovne, ktorú dali do prevádzky v roku 2002, je vyše 130-tisíc ton odpadu ročne, minulý rok v nej spálili 120-tisíc ton. Firma by dokázala časť kapacity spaľovne využiť tak, že by dovážala odpad z Rakúska. Zakazuje to však zákon, bude to možné až od roku 2007. Zákon o odpadoch z roku 2001 totiž zakazuje dovoz tých odpadov, ktoré sa musia zneškodňovať. Podľa riaditeľa odboru nakladania s odpadom ministerstva životného prostredia Petra Galoviča takúto úpravu môže členský štát únie prijať. Dodal, že takúto úpravu prijalo aj Česko.