Parížsky klub veriteľských krajín sa zaoberá spôsobom riešenia zahraničného dlhu Iraku, ktorý počas vlády Saddáma Husajna nahromadil obrovské dlhy. USA v súčasnosti žiadajú veriteľov, aby odpísali tento dlh alebo znížili dlžnú sumu, aby sa uvoľnili prostriedky na povojnovú obnovu krajiny. Nikto pritom presne nepozná výšku irackých dlhov, no washingtonské Centrum strategických štúdií ich odhaduje na 380 mld. USD. Táto suma radí Irak medzi najviac zadlžené krajiny sveta, keďže podľa ekonomickej kapacity dlhuje viac než Brazília a Argentína. A tieto dva štáty sa "preslávili" svojimi dlhmi. Podľa údajov BBC News najväčšími veriteľmi Iraku sú Francúzsko a Rusko, ktorých pohľadávky dosahujú zhruba 8 mld. USD u každého, najmä za nákup zbraní Husajnovým režimom. Najväčšou položkou sú však kompenzácie, ktoré mal Irak zaplatiť Kuvajtu za inváziu v roku 1990. USA sa teraz snažia o to, aby veritelia oslobodili "nový" Irak od povinnosti splácať Saddámove podlžnosti, no pozorovatelia očakávajú rokovania plné rozporov. Dohoda o tejto otázke bude úzko spätá s diskusiami o ukončení sankcií OSN. Prioritnou úlohou je však presne vyčísliť sumy, ktoré Irak dlhuje a komu. Práve to bolo hlavným predmetom nedávnych rokovaní Parížskeho klubu za zatvorenými dverami v Paríži.