Irak sa tak môže stať najväčším projektom tohto druhu od čias realizácie programu obnovy nemeckej a japonskej infraštruktúry po skončení 2. svetovej vojny.
LEN PRE AMERICKÉ FIRMY?
USAID podrobne rozpísal obsah a ciele projektu v 13-stranovom dokumente, ktorý "potichu" rozposlal na vybrané politické adresy vo Washingtone a minimálne piatim spoločnostiam. Ako informovala tlačová agentúra Reuters, ide o kalifornské firmy Bechtel Group Inc., Fluor Corp. a Parsons Corp., koncern Halliburton (Texas) a Louis Berger Group Inc. (New Jersey). Hovorcovia žiadnej z uvedených spoločnosti sa pre Spiegel ani pre Reuters k tejto správe nevyjadrili.
Odborníci a pozorovatelia z doterajších signálov usudzujú, že kontrakty na obnovu Iraku sa pevne nachádzajú v rukách amerických spoločností. Na druhej strane však nevylučujú ani možnosť, že šancu dostanú aj zahraničné koncerny -- v úlohe subdodávateľov. Podľa ich názoru Američanom pritom ide očividne aj o ochranu utajených skutočností a dokumentov, keďže všetkých päť uvedených spoločností, ktoré sa majú zúčastniť na verejnej súťaži, už získalo prístup k niektorým chráneným informáciám.
Britský odborový zväz Amicus nie je spokojný s tým, že o tieto kontrakty sa môžu uchádzať len firmy z USA. "Toto vyvoláva množstvo vážnych obáv o americkom prístupe k britským spoločnostiam a britským pracovníkom," vyhlásil Derek Simpson, generálny tajomník zväzu Amicus. "V tejto krajine je veľa stavebných firiem, ktoré by sa mohli bez problémov uchádzať o akúkoľvek takúto prácu po konflikte," dodal Simpson a vyjadril nádej, že problém bude môcť predložiť premiérovi Tonymu Blairovi.
PODMIENKY KONTRAKTU
Jednou z podmienok verejnej súťaže je schopnosť víťaza v priebehu šiestich mesiacov zrealizovať náročné práce pri obnove infraštruktúry. Spoločnosť bude musieť spojazdniť 2 400 kilometrov dôležitých cestných ťahov, v priebehu dvoch mesiacov nainštalovať a spustiť 550 núdzových elektrických generátorov a najneskôr do roka obnoviť 15 % vedení vysokého napätia. Víťaz súťaže musí zabezpečiť, aby polovica 13-miliónovej irackej populácie v priebehu šiestich mesiacov získala opäť prístup k základným zdravotníckym a lekárskym službám vrátane obnovenia prevádzky aspoň jednej nemocnice v každom meste. Kontrakt ďalej obsahuje obnovu niekoľkých tisícok škôl, pričom 12 500 z nich musí dostať aj knihy. Obnoviteľské úsilie Spojených štátov zahŕňa aj stavbu 5-tisíc domov a renováciu ďalších 3 tisíc.
Ako ďalej uvádza Spiegel, suma 900 miliónov dolárov však s najväčšou pravdepodobnosťou bude oveľa vyššia. Okrem infraštruktúry totiž budú opravu a obnovu vyžadovať aj prístavy, letiská a kliniky a podľa dostupných informácií americká vláda aj v tomto prípade pripravuje alebo už vypísala verejné súťaže.
AMBICIÓZNY PROJEKT
Americká vláda už čoskoro osloví Kongres, aby uvoľnil finančné prostriedky na obnovu Iraku. Podľa názoru odborníkov však administratíva prezidenta Georgea W. Busha pritom sleduje oveľa ambicióznejšie ciele než pri obnove Afganistanu. Výška uvoľnených finančných prostriedkov by mala len v prvom roku dosiahnuť dvojnásobok peňazí, ktoré sa použili v Afganistane a celý projekt má byť ukončený do 18 mesiacov. O tomto projekte jasne vypovedajú aj slová hovorcu USAID: "Ešte nikdy sme sa nepokúsili zrealizovať projekt takéhoto rozsahu." Podľa Spieglu sa totiž má obnova ciest a škôl robiť súbežne s dodávkami humanitárnej pomoci a tento postup je nezvyčajný.
V štádiu špekulácií sa zatiaľ nachádzajú odpovede na otázku, prečo americká vláda očividne nasadila takéto vysoké tempo. Na jednej strane je možné, že sa snaží vyraziť kritikom tromfy z ruky. Rýchla obnova Iraku totiž môže zmierniť antiamerickú náladu v arabskom svete a USA si tak vyslúžia korunu osloboditeľa. Na druhej strane je ekonomický potenciál Iraku už vzhľadom na obrovské zásoby ropy oveľa väčší než v prípade Afganistanu a dôvodom takéhoto tempa tak môže byť snaha urýchlene sa dostať k čiernemu pokladu pod irackou púšťou.
VÝHOVORKA STOJÍ GROŠ
Ak 900-miliónový kontrakt získa texaský koncern Halliburton, môže mať vláda problémy vysvetliť svoju voľbu. Súčasný viceprezident Dick Cheney totiž do roka 2000 zastával funkciu výkonného riaditeľa tejto spoločnosti, ktorá sa zameriava práve na ropu. D. Cheney nie je v politike nováčikom, keďže už v kabinete Georgea Busha staršieho pracoval ako minister obrany a z tohto miesta riadil prvý útok USA proti Iraku. Poľahčujúcou okolnosťou je fakt, že keď sa D. Cheney pripojil k volebnej kampani súčasného prezidenta, vzdal sa svojej funkcie v Halliburtone a predal všetky akcie.
Tak či onak, Halliburton bude hrať dôležitú úlohu, keďže jeden kontrakt už koncern získal, a to z Cheneyho bývalého ministerstva. Ak sa totiž v prípade vojny zapália ťažobné zariadenia, bude jeho dcérska spoločnosť Kellog Brown & Root zodpovedať za koordináciu prác pri hasení požiarov.