Aká je platná legislatíva pri vratných obaloch?
- V súčasnosti sú platné dva zákony. Zákon o odpadoch a zákon o obaloch a odpadoch z obalov a k tomu vykonávacie predpisy. Dnes sa javia ako najväčší problém v komodite odpadov z PET obalov. Ministerstvo životného prostredia uvažovalo a uvažuje o vydaní vykonávacieho predpisu k zákonu o obaloch, ktorý by mal určiť povinnosť pre obchod stanoveným postupom vykupovať PET obaly od zákazníka. Práve tu sme sa zasekli. Ministerstvo životného prostredia a aktivisti zelených majú názor, že by to bolo treba spustiť čo najskôr. My a ani výrobcovia ministerský spôsob nepovažujeme za najsprávnejšie riešenie a už vôbec si nemyslíme, že sa takýto náročný systém dá spustiť jedinou vyhláškou.
Čím argumentujete?
- Všetky krajiny, ktoré organizujú kvalitný systém spätného výkupu PET obalov od zákazníka, išli po určitých etapách. Prvá etapa bola založená na štúdiách a projektoch. Štúdie, ktoré sa ladili asi šesť rokov, odhaľovali všetky problémy a prekážky, ktoré bolo treba prekonať skôr, kým sa výkup spustil. Tie museli odpovedať na otázku, kto fľašu odoberie od toho, kto ju vykúpi od zákazníka. Štúdie museli odpovedať aj na otázku, koľko obchodník dostane za to, že sa stane súčasťou celého procesu a poskytne tomuto systému svoje skladové priestory a svoj personál, kam sa vykúpené fľaše budú sústreďovať, koľko logistických centier bude celý tento systém potrebovať. Zároveň bolo treba odpovedať na otázku, kto všetky tieto fľaše spracuje a kde a ako sa zabezpečí cyklus až po výrobu novej PET fľaše alebo iného druhu recyklovaného tovaru. Až keď sa definovali odpovede na všetky tieto otázky, tak sa spustil "výkup" jedného typu PET obalu ako pilotný projekt, aby sa celý systém otestoval a odhalili sa i jeho slabé miesta. Až potom, po ročnej prevádzke, sa tento proces spustil. Takému systémovému postupu rozumieme a myslíme si, že je jediný správny. Nemyslíme si však, že je to najšťastnejšie riešenie celej agendy odpadov z plastov.
Čím sa tento prístup líši od nášho?
- Slovenský systém, žiaľ, pozná iba koncovku, to znamená povinnosť obchodníka účtovať a vyplácať zálohu zákazníkovi. Nepozná však to základné, čo je kostrou celého škandinávskeho modelu, a tým je klíringové zúčtovacie centrum. Keďže slovenský systém takéto centrum nepozná, nedokáže odpovedať na spomenuté otázky. Preto systém nemôže byť funkčný. Kým nebudú jasné odpovede, kto odvezie fľaše z obchodu, koľko obchod za to dostane, aby nemusel z tohto titulu zvyšovať ceny nealkoholických nápojov, kam sa fľaše po vyzbieraní prevezú, kde sa budú spracúvať a ako sa dostanú naspäť do výroby, dovtedy ten systém nemá opodstatnenie.
Sú na vracaní fliaš pri zálohovom systéme v Škandinávii zainteresovaní aj výrobcovia?
- Samozrejme, lebo platia ekologickú daň. Tá má zabezpečiť, aby sa odpady spracovali a aby nezaťažovali životné prostredie. Ak akýkoľvek výrobca dosiahne určitú hranicu recyklácie svojich obalov, tak sa mu ekonomická daň primerane znižuje. Je to transparentné a je to založené nielen na ekologickom, ale aj ekonomickom princípe. Tu si myslím, že ak je niečo vymyslené, netreba to vymýšľať znovu, treba to len skopírovať. Otázka stále znie iba tak, či je systém výkupu ekonomicky najefektívnejší, nielen ekologicky najefektívnejší.
Vidíte nejaké záujmové skupiny, ktoré bránia prijať racionálne riešenie?
- Áno. Myslím si, že je za tým nejaký lobizmus. Jednou skupinou sú zelení. Je to ich agenda, majú na to plné právo, chcú mať čisto. Rešpektujem ich a chápem. Nemyslím si však, že my, ktorí nie sme aktivisti, nechceme mať čisté Slovensko a čisté životné prostredie. Mám však obavu, že títo aktivisti nepoznajú ekonomické procesy a nepoznajú ani pocit zodpovednosti za ekonomiku firiem, ktoré budú do celého procesu zainteresované. Napríklad si neuvedomujú, že by to mohlo veľmi ublížiť niektorým malým obchodníkom. Možno si neuvedomujú, že by to mohlo, tak ako v Nemecku, veľmi znížiť výrobu nealkoholických nápojov, a tak by sa mohlo ublížiť krehkej slovenskej ekonomike. Práve tu by malo vstúpiť do procesu ministerstvo životného prostredia, ktoré je zodpovedné nielen za životné prostredie, ale svojím dielom aj za ekonomiku tejto krajiny. Myslím si, že práve preto by ministerstvo životného prostredia nemalo diskutovať iba s aktivistami a iba so Škandináviou. Malo by veľmi otvorene a jasne diskutovať s Nemeckom, ktoré má obrovské problémy práve s naštartovaným procesom spätného výkupu PET obalov a malo by diskutovať s Rakúskom, ktoré má veľmi efektívne vybudovaný systém separovaného zberu. Možno by tieto diskusie priniesli nový názor aj pre samotné ministerstvo životného prostredia a možno by sme boli schopní, tak ako Rakúsko, zabezpečiť životné prostredie nielen ekologickým, ale hlavne ekonomickým spôsobom tak, aby sme ekonomicky nezaťažili občana. Ak by totiž bola ekológia jediným cieľom, som presvedčený, že takto by sa malo postupovať.
Ktoré prvky severského modelu by ste vyzdvihli?
- Najmä koordinovaný postup medzi vládou a podnikateľmi. Ďalej koordinovaný postup medzi výrobcami a obchodníkmi. To je obrovský rozdiel, pretože u nás sa stále svojím spôsobom nedoceňuje to, čo navrhuje výroba a obchod, ktoré sú podľa mňa za celý proces najviac zodpovedné. Na škandinávskych modeloch vyzdvihujem systémové riešenie, ktoré hovorí o vecnom a ekonomickom procese, o tom, ako sa pohybuje každá jedna fľaša a ako sa pohybuje každá jedna záloha. Na systéme sa mi páči aj to, že ak dokáže dosiahnuť recyklácia určitý stupeň, tak výrobcovia sú buď oslobodení od ekologickej dane alebo sa im priamo úmerne k recyklácii znižuje. Systém nie je založený na tom, aby na ekológii ktokoľvek profitoval, ale na tom, že všetky ekonomické efekty z celého procesu sa vracajú naspäť do ekológie.
Sú povinní vykupovať všetci obchodníci?
- To je vážna otázka, pretože na Slovensku - pokiaľ som videl vyhlášky, ktoré boli zatiaľ pripravované - každá počítala s tým, že každý obchodník bude povinný vykupovať. To je rozdiel medzi nami a Škandináviou, kde je povinná iba záloha, nie je jednoznačne povinné vykupovanie. Pokiaľ máme informácie zo samotného Nórskeho klíringového centra, tak v Nórsku vykupuje PET obaly asi osemtisíc obchodov a z toho nie všetky sú predajne potravín. Vo Švédsku je takýchto obchodov ešte menej.
Nie je pre obchodníka potom výhodnejšie nevykupovať?
- No v Škandinávii v žiadnom prípade nie, pretože celý systém je naozaj funkčný a nevykupujú tam, pokiaľ som to videl v praxi, malé obchody. Nedá sa totiž nevykupovať, keď vykupuje váš konkurent. Je to vaša konkurenčná nevýhoda a strácate tým zákazníka. Treba však zdôrazniť, že či už vo Švédsku alebo v Nórsku je väčšina predajní zabezpečená automatickým výkupom, do procesu nie je vťahovaný človek. Človek je až v zázemí a celý proces je pod kontrolou klíringového centra. Dokonca vo Švédsku nie je možné, aby sa do systému prihlásil ten, kto nie je schopný či už softvérovo alebo hardvérovo komunikovať s klíringovým centrom. Preto si neviem dosť dobre predstaviť, ako by sa vyše 40 000 obchodov a obchodíkov na Slovensku malo zapojiť do výkupu fliaš.
Je severský systém naozaj najefektívnejší?
- Nedá sa povedať, že tento systém je najefektívnejší. Treba si uvedomiť, že PET obaly sú súčasťou komodity plastov a v plastoch reprezentujú iba 20-percentný podiel. Preto ani veľmi vysoké percento výkupu a spätnej recyklácie PET obalov ešte neznamená, že je dobre vyriešená celá komodita plastov. Ako príklad uvediem Rakúsko, ktoré bilancovalo svoj vlastný systém separovaného zberu a porovnávalo ho so škandinávskym systémom výkupu PET obalov. Z Rakúska sme dostali odpoveď, že systém separovaného zberu je pre celú komoditu plastov oveľa efektívnejší. To znamená, že separovaný zber zabezpečuje oveľa vyššie percento recyklácie plastov ako škandinávsky systém, a čo je dôležitejšie, je o niekoľko desiatok percent lacnejší, to znamená, že menej zaťažuje daňového poplatníka.
Máme veľmi dobré skúsenosti zo Škandinávie, ale veľmi zle dopadol systém a jeho zavedenie v Nemecku. Spätný výkup PET obalov a plechoviek od piva a nealko nápojov spôsobil absolútny chaos. Systém je nefunkčný a udeľujú sa rôzne výnimky. Čo je najhoršie, významná časť obchodníkov prestala objednávať niektoré druhy tovarov v PET obaloch alebo plechovkových obaloch. Je veľmi silný prepad vo výrobe, zvyšuje sa nezamestnanosť. Preto si myslím, že to nie je dobrá správa nielen pre nemeckú ekonomiku, ale je to priam hrozba pre Slovensko. Nemecký kancelár dostal z Európskej komisie požiadavku, aby zabezpečil zrušenie nefunkčného systému spätného výkupu PET. Zdôrazňujem, nie výkupu PET obalov, ale nefunkčného výkupu PET obalov. Obávam sa, že v Nemecku to urobili podobne, ako sa to chystá na Slovensku.
Kto doplatí na zavedenie nedomysleného systému?
- Tak, ako pri všetkých reformách, najviac doplatí vždy občan, aj v tomto prípade najviac na to doplatí zákazník. Zálohami musí financovať celý systém a vzniknú mu uviaznuté náklady. V druhom rade doplatí na to preto, pretože celý previs, ktorý vznikne z rozdielu vybratých a vyplatených záloh, ide z jeho peňaženky. Doplatí na to v každom prípade aj malý obchodník, ktorý nebude schopný zapojiť sa do procesu. Hrozia mu vysoké pokuty a určite aj nepriazeň zákazníka. Prirodzene, doplatia na to aj samotní výrobcovia znížením výroby. Jediní víťazi budú asi iba aktivisti, možno ministerstvo životného prostredia. Bojím sa však, že vyhrajú najmä niektoré podnikateľské subjekty, ktoré budú na tomto procese parazitovať. Domnievam sa však, že tu by sa nemalo hrať na víťaza, ale na potrebu reálnym spôsobom zabezpečiť ochranu životného prostredia, v danom prípade pred PET obalmi.
Obchodníci sa obávajú, že k nám budú zo zahraničia, z prihraničných obcí a miest, voziť nezálohované obaly a brať za ne zálohu. Bude to možné?
- Nielenže to bude možné, ale bude to aj veľmi pravdepodobné. Uvedomme si, že napríklad výrobca minerálnych vôd v Českej republike bude expedovať takú istú minerálnu vodu na slovenský, maďarský aj český trh, pretože je to krajina EÚ. Na nálepke v slovenskom texte bude akurát symbol, že je to fľaša zálohovaná a zákazník bude mať právo si zálohu vyzdvihnúť. Lenže nikto nezistí, či zákazník túto fľašu kúpil napríklad v Poľsku a zálohu za ňu nezaplatil. Takúto fľašu vráti naspäť do obchodu. Obchodník nevie, že táto fľaša bola kúpená v Poľsku alebo v inej krajine a musí mu vyplatiť zálohu i napriek tomu, že ju zákazník nikdy nezaplatil. To znamená, obchodníkom budú chýbať peniaze. To je problém.
Vidíte v celej kampani ekonomické záujmy?
- V recyklácii sú a budú miliardové hodnoty a o peniazoch rozhoduje niekoľko ľudí. To sú ľudia z Recyklačného fondu, ktorí z neho budú udeľovať prostriedky na rôzne projekty. Tam, kde pár ľudí rozhoduje o desiatkach, stovkách miliónov, vždy hrozí, že ekonomické záujmy možno nebudú priamo kryť ekologické záujmy. Myslím si, že oveľa správnejšie je, keď zodpovednosť za ekológiu prevezmú priamo výrobcovia, a nie členovia Správnej rady Recyklačného fondu.
Nie je to tak dávno, čo najväčší značkoví výrobcovia plnili nápoje do zálohovaných i nezálohovaných PET fliaš. Zákazník si mohol vybrať, medzi ekologicky prívetivejším a lacnejším balením a drahším v nevratnej fľaši. Prečo vratné PET fľaše zmizli?
- Tento systém zlyhal. Prišli s tým firmy Pepsi cola a Coca cola. Chceli dokázať a prezentovať vysoký spätný výkup, ale zákazník toto neprijal. Naspäť do obchodu sa vrátilo iba 41 percent zálohovaných fliaš, zvyšok zostal medzi obyvateľstvom. Treba povedať, že vtedy sa dvojlitrová fľaša zálohovala desiatimi korunami a litrová fľaša piatimi. V tom čase to bolo oveľa viac peňazí ako dnes a i napriek tomu bol taký zlý výsledok. V Škandinávii sa takýmto spôsobom vyzbiera 85 percent. To je vlastne dôkaz, že systém bude fungovať až vtedy, keď budeme všetci ekologicky myslieť. Nepomôže nám imperatív, pomôže nám vzdelávací proces. Ak sa na Slovensku zmení vzťah nielen aktivistov, nielen ministra životného prostredia a jeho tímu, ale aj nás všetkých, ak zmeníme vzťah k životnému prostrediu, tak možno nebudeme musieť fľaše vykupovať, ale budeme pokojne triediť a separovať svoje odpady a skrášľovať tak životné prostredie a zároveň znižovať svoje náklady na odvoz domáceho odpadu.
Aký vývoj očakávate?
- Verím, že ministerstvo životného prostredia bude celý proces koordinovať veľmi zodpovedne. Dúfam, že sa urobí dôkladná analýza nielen ekologických, ale aj ekonomických dosahov obidvoch riešení. To znamená, že aj spätného výkupu PET obalov cez obchod, aj separovaného zberu. Verím, že keď sa analýza urobí dôkladne a pozrieme sa niekoľko rokov dopredu a uvedomíme si, že PET fľaše sú iba 20 percent odpadov z plastov, tak ministerstvo životného prostredia prehodnotí svoje stanovisko a urobí všetko pre to, aby legislatívne podporilo existenciu tých podnikateľských subjektov, ktoré budú zabezpečovať rozvoj separovaného zberu. Podľa môjho názoru je to pre Slovensko tá najlepšia cesta.