Nie je ďaleko čas, keď budú mnohí z nás v ešte väčšej miere ako doteraz pracovať v krajinách Európskej únie (EÚ) či Európskych spoločenstiev (ES), prípadne sa tam aj presídlia či v nich budú voľne migrovať. Najmä pre nich bude užitočné vedieť, aké sú tamojšie práva a povinnosti občanov v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo čo robiť, ak budú konfrontovaní s viacerými jeho formami. Systémy sociálneho zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch sa totiž nielen podstatne líšia, ale aj ustavične vyvíjajú. Ich vývoj však nemá zámer navzájom ich zlaďovať a harmonizovať, ale iba koordinovať. Človek, ktorý chce pracovať v zahraničí, by si preto mal predovšetkým zistiť, v ktorej krajine bude poistený, teda aká národná legislatíva sa naňho bude vzťahovať a uplatňovať. Tento fakt bude dôležitý predovšetkým pre uplatňovanie nároku na dôchodok, a preto by ho nemali podceňovať ani mladí ľudia.
Pri všetkých zamestnaných, ale aj samostatne zárobkovo činných osobách platí, že nezávisle od počtu krajín, kde pracujú, ba aj kde sú poistené, podliehajú iba legislatíve jedného členského štátu, zväčša tam, kde sú zamestnané. Výnimkou, ale aj to len vo veľmi zriedkavých prípadoch, môžu byť len občania, ktorí sú zamestnaní v jednom štáte ES a v inom pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Ak človek prestane pracovať v jednom zo štátov ES a začne pracovať v inom, prejde automaticky pod legislatívu krajiny, v ktorej je sídlo jeho nového zamestnávateľa, a to aj vtedy, ak on sám nezmení sídlo pobytu. Táto situácia býva dosť typická pre občanov z pohraničných oblastí.
Dočasnou výnimkou z tohto pravidla je vyslanie zamestnávateľom na prácu do zahraničia, na ktorej dovŕšenie nie je potrebný čas presahujúci 12 mesiacov.
OSOBITNÉ KATEGÓRIE
K týmto zamestnancom, či samostatne zárobkovo činným osobám, patria pracovníci v nie celkom typických povolaniach, na ktorých sa aj v materských krajinách zvyčajne vzťahujú špeciálne predpisy. V prípadoch vzťahujúcich sa na krajiny ES sú to tieto povolania a zamestnania:
* Námorníci -- sú poistení v štáte, pod ktorého vlajkou pláva loď, kde sú práve zamestnaní, aj keď je ich bydlisko v inom členskom štáte ES.
* Iní zamestnanci medzinárodnej dopravy -- sú poistení v krajine, kde má sídlo ich zamestnávateľ, ktorým môže byť podnik vykonávajúci medzinárodné dopravné služby po železnici, cestách, vo vzduchu alebo po riekach.
* Štátni zamestnanci -- sú poistení v krajine, ktorej štátna správa ich zamestnáva.
* Príslušníci ozbrojených síl (aj civilní zamestnanci) -- podliehajú legislatíve krajiny, v ktorej armáde slúžia.
* Zamestnanci diplomatických úradov -- sú poistení v tom štáte ES, kde pracujú; ak sú občanmi zastupovanej krajiny, môžu si vybrať a poistiť sa aj v tej krajine.
OSOBITNÉ PRÍPADY
Osoba pravidelne zamestnaná vo viac ako v jednom členskom štáte ES, je poistená v mieste bydliska, ak vykonáva prácu aspoň čiastočne aj tam. Ak pracuje vo viacerých štátoch, no bydlisko nemá ani v jednom, bude poistená tam, kde je sídlo jej zamestnávateľa. Samostatne zárobkovo činná osoba bude poistená v krajine, kde robí najväčšiu časť svojej práce.
Pre sociálne zabezpečenie všeobecne platí, že cudzinec, ktorý si platí poistenie v krajine, kde pracuje, má v oblasti sociálneho zabezpečenia rovnaké práva a povinnosti ako domovskí obyvatelia tejto krajiny a môže sa spoľahnúť na princíp rovnakého zaobchádzania. Tento princíp by podľa ustanovení Európskeho súdneho dvora mal platiť nielen pre prejavy zjavnej, teda priamej, ale aj skrytej, čiže nepriamej diskriminácie. Napríklad ak členský štát ES podmieňuje nárok na niektorú dávku určitým obdobím, počas ktorého musí žiadateľ na jeho území bývať, je logické, že v tomto prípade sú domáci občania oproti migrujúcim zvýhodnení.
Ani pri absolútnej rovnosti pre domácich občanov aj imigrantov však ani jedno z priznaných práv nemožno využívať bez plnenia povinností. Okrem plnenia všetkých povinností vzťahujúcich sa na občanov krajiny, kde sa občan rozhodne pracovať a hostiteľská krajina mu to umožní, to znamená predovšetkým hradenie príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia.
CHOROBA A MATERSTVO
Pri podmienkach vyžadovaných na získanie nároku na niektorú sociálnu dávku treba brať do úvahy obdobie platenia príspevkov na sociálne či nemocenské zabezpečenie, obdobie bývania alebo zamestnania v príslušnej krajine, ktoré bolo splnené podľa legislatívy iných krajín (úhrn období).
V niektorých krajinách, napríklad, možno získať nárok na nemocenské dávky až po šiestich mesiacoch poistenia. Legislatíva ES však zabezpečuje, že ak pracovník musel prerušiť predchádzajúce poistenie po presťahovaní sa do príslušného štátu, bude mať nárok na nemocenské poistenie či žena na dávky v materstve od začiatku svojho poistenia.
Nemocenské dávky a dávky v materstve sú pritom v krajinách EÚ a EP rôzne. Vo všetkých týchto krajinách však existujú dve rovnaké kategórie dávok: peňažné a vecné.
Peňažné dávky sa zvyčajne vyplácajú ako náhrady miezd počas choroby či materstva a vyplácajú sa zvyčajne v súlade s legislatívou krajiny, kde je človek poistený bez ohľadu na to, kde má bydlisko. Toto pravidlo platí pre pracovníkov z pohraničných oblastí, sezónnych pracovníkov, vyslaných pracovníkov, dôchodcov alebo členov ich rodín a hradieva ich inštitúcia, v ktorej je občan prihlásený.
K vecným dávkam počas choroby patrí lekárska a stomatologická starostlivosť, lieky a hospitalizácia a priame platby na uhradenie s tým súvisiacich nákladov.
Hoci vecné dávky sa poskytujú podľa legislatívy krajiny trvalého či prechodného pobytu, nemožno očakávať, že sa budú poskytovať vo všetkých štátoch ES bez obmedzení.
OCHORIEŤ MIMO SVOJHO BYDLISKA
Podrobnosti pre rôzne prípady môžu byť veľmi špecifické, preto si ich treba zistiť ešte pred rozhodnutím migrovať za prácou do krajín ES, prípadne ich len turisticky navštíviť. Je však dôležité vedieť, že ak má občan prechodný pobyt v inej krajine ako v tej, kde je poistený, bude mať nárok na neodkladne potrebnú zdravotnú starostlivosť vyplývajúcu z aktuálneho zdravotného stavu (úraz, náhle ochorenie, záchvat). Každému, kto sa ocitne v takej situácii, sa poskytne aj nákladná zdravotná starostlivosť (napríklad intenzívna zdravotná starostlivosť pri srdcovom záchvate).
Výnimkou je pobyt v krajinách ES, pri ktorom je zdravotná starostlivosť účelom cesty. V týchto prípadoch totiž platia osobitné podmienky. Občanovi, ktorý sa o takúto starostlivosť uchádza, ich zvyčajne stanoví (prípadne zamietne) jeho inštitúcia nemocenského poistenia, ktorá má zákrok v zahraničí hradiť. Žiadosť o takýto zdravotný zásah v zdravotníckom zariadení iného štátu nesmie byť zamietnutá len v prípade, ak je zahrnutá v rámci dávok poskytovaných podľa legislatívy štátu, kde si občan platí poistenie, no v čase, keď si to vyžaduje jeho zdravotný stav, nie je dostupná.
Možnosť bezodkladného poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti v inej krajine by si však mali občania vybaviť pred akoukoľvek dočasnou cestou mimo krajiny, kde sú zdravotne poistení, aby sa im po návrate mohli vrátiť prípadné náklady.
INVALIDITA
V živote treba rátať aj s eventualitou, ktorá z nás urobí invalidov a nemusíme sa tomu vyhnúť ani vtedy, ak sa vydáme za lepšími zárobkami do cudziny. Ak pracujeme v povolaní, kde čosi také hrozí, mali by sme preto myslieť aj na príslušné poistenie.
V krajinách ES sa rozlišujú dva typy poistenia, o ktorých si v prípade potreby treba zistiť presné informácie. Niekde závisí výška prípadného invalidného dôchodku od dĺžky trvania období platenia príspevkov do príslušného poistného fondu a nie je nevyhnutné, aby bol občan poistený v okamihu, keď vznikla invalidita. Ak teda človek prestal pracovať aj niekoľko rokov predtým, ako sa stal invalidom, má na základe predchádzajúcich poistných období, keď si platil invalidné poistenie, nárok na invalidné dávky.
Inde výška dávok v invalidite nezávisí od dĺžky trvania období, keď občan platil príspevky na invalidný dôchodok, no nárok na dávky závisí od toho, či príspevky platil v momente, keď sa stal invalidom.
STAROBNÝ DÔCHODOK
Pretože starobné dôchodky sú jedny z najdôležitejších dávok sociálneho zabezpečenia, je dôležité vedieť, čo sa v prípade, ak niekto zmení krajinu svojho pracovného pôsobenia, stane s príspevkami do dôchodkového poistenia, ktoré platil dosiaľ. Treba si zistiť aj to, ktorý štát mu bude vyplácať dôchodok a či sa bude vyplácať kdekoľvek v EÚ bez zníženia či pozastavenia.
Záznam o platení príspevkov do dôchodkového poistenia sa uchováva v každej krajine, kde bola osoba poistená, kým nedosiahne dôchodkový vek. To znamená, že príspevky, ktoré platila, sa neprevedú do inej krajiny ani sa príslušnej osobe nevyplatia, ak už v príslušnej krajine nie je poistená.
Každá krajina, kde bola osoba poistená najmenej rok, jej bude musieť vyplácať starobný dôchodok, keď dosiahne dôchodkový vek. (Ak, napríklad, takto pracovala v 3 krajinách, dostane po dosiahnutí dôchodkového veku tri oddelené starobné dôchodky.)
Tento dôchodok sa vypočíta podľa záznamu o platení príspevkov v príslušnej krajine. V prípade dlhodobejšieho platenia dostane občan vyšší dôchodok, v opačnom prípade nižší.
Ak občan platil dôchodkové poistenie v niektorej krajine ES menej ako rok, jeho príspevok do poistenia neprepadne, ale prevezme ho krajina, kde bol zamestnaný naposledy.
Ak teda obdobie, v ktorom bol človek poistený v jednej krajine, nie je dosť dlhé na to, aby tam mal nárok na dôchodok, zohľadní sa mu pri výpočte dôchodku obdobie platenia príspevkov v iných krajinách.
Starobný dôchodok sa bude vyplácať bez ohľadu na to, kde bude dôchodca v čase jeho nároku v krajinách EÚ či ES bývať.
Ak bol občan poistený len v jednej krajine, vypočíta sa výška jeho dôchodku v súlade s tamojšou legislatívou bez ohľadu na to, či v tejto krajine v čase dosiahnutia dôchodkového veku býva alebo nie.
V prípade poistenia vo viacerých krajinách bude občan dostávať dôchodok od každej krajiny, kde bol poistený aspoň rok.
DÔCHODKY OVDOVENÝCH A SIROTSKÉ DÁVKY
Všeobecne platí, že pozostalostné dávky sú splatné bez akéhokoľvek zníženia, modifikácie či pozastavenia, nezávisle od miesta bydliska pozostalého člena manželskej dvojice v rámci Európskej únie alebo európskeho hospodárskeho priestoru.
Ak bol ten, kto zomrel, zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný, pozostalostná dávka pozostalého člena manželskej dvojice sa vypočíta v súlade s tými istými princípmi, aké by sa použili priamo na poistenú osobu.
Ak bol zosnulý dôchodcom, pozostalostná dávka pozostalého člena manželskej dvojice sa vypočíta v súlade s príslušnou národnou legislatívou.
Ak dôchodca dostával dôchodky podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých krajín, jeho manžel či manželka bude mať nárok na pozostalostnú dávku z príslušných krajín (zvyčajne nižšiu ako starobný dôchodok zosnulého).
Podľa legislatívy niektorých krajín s dôchodkovým poistením, ktoré je založené na mieste bydliska (Holandsko), sa neposkytuje pozostalostná dávka osobám, ktoré dosiahli dôchodkový vek.
Sirota po osobe poistenej podľa legislatívy jedného štátu bude mať nárok na sirotské dávky v súlade s legislatívou príslušnej krajiny bez ohľadu na to, kde v rámci EÚ alebo európskeho hospodárskeho priestoru žije.
Sirota po osobe poistenej podľa legislatívy viacerých štátov bude mať nárok na pomernú časť dávok.
AKO MÁ POSTUPOVAŤ NEZAMESTNANÝ
Inštitúcia krajiny, v ktorej nezamestnaný žiada o dávky v nezamestnanosti, musí vziať do úvahy obdobia platenia poistenia alebo zamestnania splnené podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného štátu ES, ak je to potrebné na to, aby mu uznali nárok na dávku v nezamestnanosti v krajine, kde žiada o dávky.
Uplatňuje sa to však iba vtedy, ak nezamestnaný splnil uvedené obdobia podľa právnych predpisov krajiny, kde žiada o dávky bezprostredne pred stratou zamestnania. Dávky v nezamestnanosti teda nemožno žiadať v krajine, kde nebol nezamestnaný poistený bezprostredne predtým, ako sa ocitol bez práce. Výnimkou sú len pracovníci z pohraničných oblastí, na ktorých sa vzťahujú osobitné pravidlá.
Ak sa splnia všetky podmienky a niektorí členovia rodiny nezamestnaného bývajú v inej krajine, než je tá, kde žiada o podporu, a výška dávky narastá podľa ich počtu, budú sa brať do úvahy, ako keby bývali v krajine, ktorá podporu vypláca.
Ak výška podpory závisí od výšky predchádzajúcej mzdy, berie sa do úvahy len mzda, ktorú žiadateľ dostával v krajine posledného zamestnania. Aj to však len vtedy, ak bol zamestnaný aspoň mesiac. Inak sa dávka vyráta z platu či zo mzdy prislúchajúcej činnosti, ktorú robil.
UŽITOČNÉ ADRESY A POJMY
Podrobné informácie o systémoch sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ sú zhrnuté v príručke Vaše práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri pohybe v rámci Európskej únie -- praktická príručka, ktorá je k dispozícii v týchto inštitúciách:
* Európska komisia
Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť a sociálne veci
Sociálne zabezpečenie a sociálna integrácia
Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia
Rue de la Loi 200
B - 1049 Bruxelles
* Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Sekcia medzinárodných vzťahov
Špitálska 6
816 43 Bratislava
Kde platí legislatíva Európskych spoločenstiev
K členským krajinám EÚ a krajinám tvoriacim európsky hospodársky priestor patria:
Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.
O ustanovenia Európskych spoločenstiev sa pritom nemôže opierať občan, ktorý sa pri uplatňovaní nárokov pre oblasť sociálneho zabezpečenia môže preukázať iba dokladmi o plnení povinností na sociálne zabezpečenie v takej krajine, ktorá ani s jedným z uvedených štátov nemá uzavretú dvojstrannú dohodu o sociálnej ochrane.
OCHRANA OBČANOV
Legislatíva ES pre oblasť sociálneho zabezpečenia chráni občanov nárokom na dávku príslušného zabezpečenia v týchto prípadoch:
* choroba a materstvo
* pracovný úraz
* choroba z povolania
* invalidné dávky
* starobné dôchodky
* pozostalostné dávky
* podpory pri úmrtí
* dávky v nezamestnanosti
* rodinné dávky
Legislatíva ES sa však neuplatňuje pri sociálnej a zdravotnej pomoci, pretože tieto dávky nie sú automatické a poskytujú sa až po preskúmaní ekonomickej situácie žiadateľa. Podobne sa neposkytujú ani dávky obetiam vojen a dávky pri predčasnom odchode do dôchodku.
Systém odvádzania daní je zvyčajne upravený dvojstrannými dohodami.
DÔLEŽITÉ POJMY
* miesto bydliska -- miesto, kde osoba zvyčajne býva (trvalý pobyt)
* miesto pobytu -- miesto, kde osoba býva dočasne (prechodný pobyt)