Chápanie medzinárodných vzťahov je v poslednom čase doplňované ďalšími realitami. Jednou z najdôležitejších je globalizácia, ktorú môžeme chápať aj ako "užšiu integráciu obyvateľov našej planéty, ku ktorej dochádza v dôsledku významného zníženia nákladov na dopravu a prenos informácií a prelomením umelých prekážok toku tovarov, služieb, kapitálu, vedomostí a v menšej miere aj ľudí cez hranice". Tradičné vládne politiky obmedzujúce cezhraničné transakcie boli zmiernené alebo odstránené, v dôsledku čoho došlo k rastu medzinárodného obchodu a priamych zahraničných investícií. Globalizácia mení vlastnosti svetového hospodárstva a ovplyvňuje podstatu úspešných hospodárskych prístupov k rozvoju, čo zvyšuje potrebu zabezpečiť udržateľnosť hospodárskeho rozvoja.
Na jednej strane globalizácia obsahuje stimuly hospodárskej výkonnosti a má celý rad pozitívnych efektov na rast produktivity práce a prínosov z obchodu, na rýchlosť inovácií, na modernizáciu a reorganizáciu produkčných a spotrebných štruktúr, na posilňovanie konkurencie, na dostupnosť kapitálu a na elimináciu historických bariér geografického umiestnenia a vzdialenosti trhov. K tomu prispievajú špecifické črty nových technológií a internetu, ktoré zvyšujú efektívnosť prakticky všetkých aktivít (služby, financie, vzdelanie, zdravotníctvo, štátna správa atď.), uľahčujú vstup do podnikania a prispievajú k poklesu cien výrobkov, informácií aj samotných technológií.
Na druhej strane globalizácia nezaznamenáva len nové príležitosti, ale aj špecifické otrasy spoločenských štruktúr a rozporné (adverzné) efekty, ak ide o rýchle tempo transformačných zmien či mieru politickej vôle a odhodlania tieto zmeny nepretržite presadzovať. Neobsahuje záruky symetrických výhod a niektoré krajiny ťažia z voľného trhu tovarov, služieb a kapitálu viac ako ostatné. Nesymetrickosť je častým argumentom zástancov aktívnej úlohy štátu v riadení globalizačných procesov.
Globalizácia (bez ohľadu na protikladné účinky) je spojená so súčasnou vlnou technologickej revolúcie a predstavuje dlhodobo cestu k efektívnosti. Procesy, s ktorými je spojená, sú dnes omnoho hlbšie, viac ekonomík je vtiahnutých do globálneho trhu a krajiny sú tesnejšie previazané. Pred týmito krajinami stojí úloha nie brániť zmenám, ale kultivovať príležitosti na prispôsobovanie.
Globálna diverzifikácia výroby
Technologicko-inovačné súťaženie objektívne iniciuje otváranie národných ekonomík voči svetovému hospodárstvu vo všetkých jeho spojovacích článkoch. Trvalým javom sa stáva preberanie cudzích vedomostí, technických prostriedkov, finančných zdrojov a tým aj hlbšie prenikanie zahraničných prvkov do hospodárskych procesov. Ako príklady možno uviesť početnosť fúzií a akvizícií, rastúci objem vonkajšej zadlženosti, zintenzívnenie pohybu zahraničných investícií, rozvoj kontraktných foriem výrobnej kooperácie, zakladanie spoločných podnikov a vytváranie exportne spracovateľských zón voľného obchodu. Motivácie pramenia prevažne zo snahy prekonávať obmedzenia obchodného uplatnenia na zahraničnom trhu, sprístupniť ziskové príležitosti teritoriálnych rozdielov zdanenia a úrovne výrobných nákladov, obmedziť dopravné náklady, využiť lacnosť priemyselných služieb a v neposlednom rade využiť potenciál výhod z medzinárodného združovania výrobných, vedeckovýskumných, finančných a odberateľských kapacít.
Schopnosť globálne diverzifikovať výrobu má svoje komerčné prednosti a hospodárske subjekty sú stále vo väčšej miere vťahované do podnikania v širšom geografickom rámci. Transnacionálne formy podnikania a nadnárodnej spoločnosti sú nositeľom globalizácie a jedným z najvýznamnejších prostriedkov technologického transferu. Ide o racionálnu stratégiu v línii štrukturálnej adaptácie, pre ktorú je typický útlm niektorých tradičných (rutinných) výrob, vrátane ich presunu do rozvojových alebo tranzitívnych ekonomík; ďalej o relatívne rýchly rast vedecko-technicky náročných odborov v spracovateľskom priemysle; zvyšovanie podielu výdavkov na informačné technológie a na vedeckovýskumné a konštrukčné vývojové práce a nakoniec vzostup váhy terciálneho sektora.
Tieto trendy sa premietajú do zmien štruktúry zamestnanosti a do prispôsobovania hospodárskych mechanizmov a foriem štátnej regulácie stúpajúcej nutnosti pohotovo reagovať na zmeny pomerov medzinárodného trhu (skracovanie cyklu životnosti výrobkov, individualizácia požiadaviek zákazníka, rastúce komerčné riziká atď.). Výraznejšie sa uplatňuje deregulácia a uvoľňovanie administratívnych kontrol a obmedzení presadzovania trhových stimulov. Štátne zásahy sa viacej sústreďujú na utváranie rámcových inštitucionálno-právnych predpokladov a podmienok na rozvoj podnikateľskej aktivity, efektívne fungovanie trhu, na posilnenie investícií do hybných sfér hospodárskej prosperity (vzdelávacie a výskumné zázemie) a na uľahčenie profesijnej a územnej mobility pracovných síl.
Korporácie bez hraníc
Pozoruhodnou črtou je odstraňovanie hraníc transnacionálnych korporácií -- tak geograficky, ako aj právne. Prostredníctvom outsourcingu, joint ventures a strategických aliancií vznikajú siete vzájomne prepojených partnerov, podnikateľov a veľakrát je zložité rozpoznať, kde sa tá či oná firma začína a kde sa končí. Rast vnútropodnikových transakcií komplikuje činnosť autorít zodpovedných za dane a vládne orgány musia stále zložitejšie uplatňovať národnú obchodnú a priemyselnú politiku, respektíve rozlišovať medzi domácimi a zahraničnými firmami na účely výdavkov na vedu a výskum, podporu investícií, exportné subvencie, ochranu určitých odvetví a pod. V kontexte globalizácie sa na národnej úrovni veľmi pomaly presadzuje nejaké odlúčenie politického a ekonomického priestoru a politická autorita vlád nekorešponduje so šírkou trhov a produkčných sietí, v ktorých firmy a ľudia teraz operujú. Príkladom môžu byť problémy plnenia cieľov sociálneho štátu v situácii, keď mobilita kapitálu, technológií a manažérskych schopností umožňuje firmám minimalizovať daňové zaťaženie a núti vlády súťažiť o investície rôznymi úľavami a stimulmi. Daňové bremeno sa potom viac sústreďuje na prácu, spotrebu a menej flexibilné faktory výroby ako na zisky korporácií a najkvalifikovanejšie skupiny obyvateľstva, ktoré sa môžu presúvať do výhodnejších destinácií.
Integračné zoskupenia
Popri transnacionálnych korporáciách, ako určujúcich komponentov v štruktúre globalizačných procesov, významnú úlohu pri formovaní globálnej svetovej ekonomiky hrá aj vytváranie silných integračných zoskupení. Pre rôzne typy regionálnych integračných zoskupení je charakteristické, že sa formujú okolo jedného, resp. niekoľkých ekonomicky silných štátnych celkov, napr. NAFTA (USA), ASEAN (Japonsko), EÚ (Nemecko a Francúzsko).
Využívanie vzdelanostného potenciálu
Až dosiaľ bola globalizácia vnímaná hlavne v spojitosti so zintenzívnením medzinárodného obchodu, so zahraničnými investíciami a s presúvaním technologicky a kvalifikačne nie veľmi zložitých výrob spracovateľského priemyslu do krajín s nižšími mzdovými nákladmi, kým náročnejšie vedecko-technické odvetvia zostali v najrozvinutejších ekonomikách. V poslednom období, a to buď vplyvom vývoja svetového hospodárstva v 90. rokoch 20. stor., alebo aj turbulenciami na začiatku 21. storočia, sa pozornosť vo zvýšenej miere obracia na ďalšie aspekty a súvislosti, medzi ktorými figuruje oblasť služieb a medzinárodný pohyb faktorov výroby.
Evidentný je posun k intenzívnejšiemu využívaniu vedomostného a vzdelanostného potenciálu niektorých rozvojových krajín na podporné činnosti pre transnacionálne korporácie. Je to najmä v tých krajinách, ktoré ponúkajú rýchle telekomunikačné spojenie, pomoc vo vzťahu k investorom a značný počet absolventov vysokých škôl. To má vplyv na ceny služieb, mzdové relácie a na zamestnanosť v porovnateľných aktivitách v rozvinutých krajinách. Výzvou je čo najefektívnejšie využívať prácu a kapitál v oblastiach s najvyššou pridanou hodnotou a zvlášť vysokými nárokmi na vedu a výskum. S tým súvisí aj všestranná podpora inovácií, vzdelania a podnikateľskej klímy.
Hospodárska migrácia
Špecifickým aspektom je hospodárska migrácia, predovšetkým z rozvojových (tranzitívnych) ekonomík do rozvinutých ekonomík. Pohyb pracovných síl je nebývalo uľahčený znižovaním dopravných a telekomunikačných nákladov a prínosy prisťahovalectva ku globálnemu ekonomickému rastu sú porovnateľné s úžitkom, ktorý prináša odstraňovanie obmedzení medzinárodného obchodu. V hostiteľských krajinách stúpa ponuka práce, čo tlmí tlak na rast miezd, pôsobí na znižovanie výrobných nákladov a uľahčuje udržanie výrob, ktoré by inak neobstáli v konkurencii s lacnými dovozmi. Zahraničné pracovné sily sú veľakrát nezastupiteľné v činnostiach, o ktoré je zo strany tuzemcov minimálny záujem bez ohľadu na mzdové ohodnotenie. Pokiaľ v rozvinutých trhových ekonomikách existujú pracovné príležitosti, budú ich záujemcovia z chudobnejších krajín ochotne akceptovať. Dopyt a ponuka práce sa presadzuje aj napriek reštrikciám a obmedzeniam voľného pohybu osôb a migrácia je ľahšie udržateľná v situácii medzinárodnej spolupráce a transparentných princípov jej usmerňovania.
Globalizovaný finančný trh
Zvlášť významným faktorom konkurencieschopnosti a potrebnej štrukturálnej adaptácie ekonomík sa stali aspekty finančné a kapitálové. V kontexte s výdavkovými nárokmi technologickej modernizácie, vedy, výskumu, vzdelania a rekvalifikácie vystupuje do popredia význam sčasti vnútorných zdrojov a finančných kapacít a sčasti prístupu na medzinárodný kapitálový trh, ktorý sa transformuje do osobitnej platformy internacionalizácie finančných zdrojov. Dostupnosť a náklady na finančné zdroje sú stále vplyvnejším prvkom komparatívnych výhod, a to tým viac, že sa nebývalo posilnila úloha exportných úverov ako podmienky na uzavretie väčších kontraktov a ako nástroja prenikania na zahraničné trhy. Svetové hospodárstvo dostáva globalizovanú finančnú dimenziu, k jej prejavom patrí nafukovanie komerčných finančných transakcií a zintenzívnenie vzájomného prepojenia kapitálu, kurzov a úrokov, ako aj účinku na národné reprodukčné procesy.
Neustále odstraňovanie rôznych obmedzení a prekážok pohybu kapitálu prepojuje finančné trhy a rozširuje výber spôsobu financovania a príležitosti na ziskové aktivity. Možno o tom hovoriť ako o podobnom procese v prípade medzinárodného pohybu tovaru a služieb. Ešte v 70. rokoch minulého storočia boli investičné možnosti podnikateľa v priemysle do značnej miery závislé od úveru tuzemskej banky. Odvtedy sa výber rozširoval o lacnejšie zdroje zo zahraničia, výhodnejšie pôžičky v cudzích menách, emisie akcií a dlhopisov, a to buď na domácom, alebo medzinárodnom kapitálovom trhu, predaje zahraničným spoločnostiam a pod. Súčasne s tým sa výrazne posilňovala konkurencia medzi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb.
Riziká zjednotených finančných trhov
Posuny k sekuritizácii, liberalizácii, deregulácii a elektronizácii napomáhajú medzinárodné prepojovanie kapitálových trhov a vytváranie globálnej finančnej siete. Prebieha tu v zásade podobný proces ako v medzinárodnom obchode, v ktorom je rušenie obmedzení a prekážok pohybu tovarov a služieb vnímané ako prínos k ekonomického rastu a pozitívny faktor medzinárodnej integrácie. Z tohto uhla pohľadu by potom väčšie a voľnejšie medzinárodné toky kapitálu mali aj prinášať väčší úžitok a príležitosti na účinnejšiu alokáciu úspor a investícií. Napriek tomu je potrebné posudzovať zjednotenie finančných trhov s určitou obozretnosťou, všímať si pomerne významný potenciál hlbokých deštruktívnych účinkov alebo dosahov medzinárodného pohybu kapitálu.
V tejto súvislosti možno pripomenúť problematiku vonkajšej zadlženosti, nedávne burzové a menové dosahy a predovšetkým hospodárske dôsledky finančných kríz v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Finančné krízy zasiahli už v 80. rokoch s nebývalou intenzitou celý rad krajín, pre ktoré bol charakteristický vysoký rast zadlženosti. Výbušnejšie krízy nastali v 90. rokoch (doľahli najmä na ázijské krajiny) a ich hlavná odlišnosť od kríz 30. a 80. rokov bola v úzkom prepojení s prudkým prílevom a následným ešte rýchlejším odlevom súkromného, najmä krátkodobého kapitálu. Dôsledky sa prejavili kolapsom bankového požičiavania, prepadom výroby a obchodu, nesolventnosťou podnikov a inštitúcií, znižovaním cien (kurzov) akcií, citeľným poklesom devízových rezerv a znehodnotením domácich mien.
Krátkodobý kapitál
Z hľadiska dosahov na ekonomiku možno za kontroverzný fenomén považovať kapitál krátkodobý. Jeho pohyb môže mať rôzne podnety, a to ak ide o obchod s tovarom a službami, zmenu úrokových mier, výkyvy kurzov, alebo aj o posuny v pohľade na hospodársko-politický vývoj tej či onej krajiny. Vynímajúc špekulačné aspekty sú prednosti prílevu tohto kapitálu hlavne v tom, že posilňuje likviditu na domácom trhu cenných papierov a vykonáva tlak na pokles úrokov. Krajinám s obmedzenými úsporami umožňuje financovať projekty a tlmiť hospodárske cykly tým, že možno pokračovať v nákupoch a v investovaní, aj keď domáca produkcia a príjmy klesajú. Možnosť pôžičiek do zahraničia znižuje zraniteľnosť voči domácim ekonomickým poruchám a umožňuje diverzifikovať investičné riziko.
Dlhodobý kapitál
Na rozdiel od kapitálu krátkodobého je dlhodobý kapitál vnímaný pozitívnejšie a jeho vplyv na ekonomiku je v rozhodujúcej miere považovaný za prínosný. Umožňuje financovať investície s dlhšou lehotou návratnosti, stimulovať ekonomický rast a uľahčovať štrukturálne adaptácie a technologickú modernizáciu. Dlhodobý kapitál má zvyčajne podobu priamych investícií, nákupu cenných papierov (dlhopisov, akcií) alebo bankových pôžičiek s dlhšou lehotou splatnosti. Zvláštnu pozornosť pútajú štrukturálne zmeny vo sfére priamych zahraničných investícií, kde dochádza k posunu investičných faktorov od prevažne kvantitatívnych (doprava, energie, suroviny, výrobné kapacity a pod.) ku kvalitatívnym.
Otvorenosť ekonomík - priame zahraničné investície
Do skupiny kvalitatívnych faktorov možno zaradiť najmä stupeň otvorenosti ekonomík a transparentnosť inštitúcií. Ďalej úroveň profesijnej pripravenosti, kvalifikačne intelektuálny potenciál (schopnosť osvojovania špičkových technológií), vedeckovýskumné zázemie, možnosti kooperačných väzieb s miestnymi partnermi pripravenými pracovať s modernými informačnými systémami a dostupnosť najrôznejších druhov podporných služieb a investičných stimulov. Zvláštny význam pre stimuláciu či odraďovanie prílevu priamych zahraničných investícií má korupcia. Čím je väčšia a rozšírenejšia, tým viac odraďuje prílev kapitálu a tlmí záujem investorov podnikať v takomto prostredí. Potláčanie korupcie môže byť veľakrát účinnejšou a lepšou cestou na prilákanie zahraničných investícií ako znižovanie daní a poskytovanie investičných stimulov.
Priame zahraničné investície prinášajú pozitívne efekty (zväčšenie kapitálovej základne, prenos technológií a vedomostí, zlepšovanie inštitucionálneho rámca, získavanie zahraničných kontaktov), sú menej citlivé na panické zvraty a nevytvárajú podobný potenciál finančných kríz ako prudké zmeny v bankovom úverovaní a v toku dlhov. Naproti tomu vyvolávajú obavy z nežiaducich vplyvov. K nim sa zaraďuje cudzie vlastníctvo a kontrola, možnosť nepriateľského prevzatia domácich firiem a ich následné utlmenie, odčerpávanie ziskov do zahraničia, manipulácia s cenami medzi pobočkami transnacionálnych korporácií (transfer pricing), pokles konkurencieschopnosti domácich výrobkov s nižšou produktivitou a tlak na zhodnocovanie kurzu domácej meny (cez prebytky na kapitálovom účte platobnej bilancie), ktoré prináša ťažkosti domácim vývozcom.
Nová ekonomika -- hegemónia USA
Aktuálna podoba globalizácie nesie v sebe silný prvok hegemónie Spojených štátov, ktoré si koncom 20. storočia presvedčivo upevnili postavenie najmohutnejšieho hospodárskeho centra s viac než pätinovým podielom na svetovej produkcii. V roku 2001 to predstavovalo väčšiu hodnotu ako celková produkcia 15 krajín EÚ a približne trojnásobok podielu Japonska. Dnes upútava pozornosť najmä fenomén Číny ako "superkonkurenčnej" hospodárskej sily. Vyznačuje sa výraznými tempami rastu, ktoré ju radia na popredné miesto vo svete, a to pri podstatnom zvyšovaní miery otvorenosti ekonomiky. Preukazuje schopnosť prispôsobovať sa nárokom svetového hospodárstva, obzvlášť pokiaľ ide o zvládanie informačných technológií, exportnú úspešnosť, poskytovanie pomoci na medzinárodnú ekonomickú spoluprácu a posilňovanie prvkov trhovej ekonomiky. Právom možno Čínu vnímať nielen ako ďalšie ekonomické centrum, ale aj ako argument pre politiku reforiem podporujúcich liberalizáciu, dereguláciu a technologické inovácie.
V súvislosti s dynamickými tempami rastu produktivity práce v USA v 90. rokoch minulého storočia sa zrodilo aj označenie nová ekonomika. Je stále viac v znamení informačnej spoločnosti zo spoločenského hľadiska, v technológiách jej podstata spočíva v globálnych telekomunikačných sieťach, bezdrôtovej komunikácii, v reforme platobných systémov a pod. Nová ekonomika disponuje piatimi vzájomne integrujúcimi hnacími silami: na jednej strane technológiou a konkurencieschopnosťou a na druhej strane novou ekonomickou kultúrou vo sfére vlády, domácností a podnikania.
Technológie sú jej najnápadnejšou časťou: telekomunikačná revolúcia preniká do všetkého okolo nás a šíri sa oveľa rýchlejšie, ako sa darilo telegrafu alebo telefónu v ich dobe. Informačné technológie sa stávajú kritickými na dosahovanie rastu a vysokej výkonnosti. V súčasnosti sa v USA výroba, ako aj služby podieľajú približne rovnakým príspevkom na raste HDP, ale rozdiel v produktivite je obrovský. Kým v sektore výroby pracuje 25 % všetkých pracovníkov, v sektore služieb je ich až 75 %. Zisk na pracovníka v sektore výroby predstavuje 13 240 USD, kým v sektore služieb je to len 2 000 USD. Táto obrovská diferencia v produktivite bude mať za následok, že zvyšovanie produktivity na pracovníka bude zabezpečované najmä používaním informácií prostredníctvom využitia technológií.
V súčasnosti možno povedať, že k pôvodným, tradičným výrobným faktorom sa pridáva ešte jeden faktor a tým sú práve informácie. Ide o pomerne nový fenomén, ktorý v budúcnosti spôsobí zmeny v ekonomických teóriách. Informácie sú veľmi špecifické svojou podstatou ako absolútne nehmotný tovar, ktorý naberá svoju fyzickú podobu len pomocou svojich nosičov, poprípade sa zhmotňujú vo výkonoch ľudí, ktorí informáciami disponujú (v ich vedomostiach).
Dôležitosť informácií v globalizovanej svetovej ekonomike neustále rastie a niektorí ekonómovia považujú vedomosti za jediný zmysluplný kapitál dneška, pretože najmä ony sa stali hlavným producentom bohatstva.
Európska únia v globálnej ekonomike
Európska únia ako súčasť globalizujúcej sa svetovej ekonomiky je konfrontovaná s mimoriadne náročnou megakonkurenciou, hlavne s USA a Japonskom. Pozícia EÚ v súperení troch centier svetovej ekonomiky, v ktorých je zo sto najväčších transnacionálnych korporácií sústredených 87 %, má a bude mať zásadný vplyv na ďalší vývoj jej integračného procesu, jeho priority a podmienky. Zaostávanie EÚ za USA je výrazné tak v makroekonomickej, ako aj mikroekonomickej konkurencieschopnosti. Zaostávanie EÚ je ovplyvnené vyššou účinnosťou adaptačných procesov založených predovšetkým na hĺbke a frekvencii technologických inovácií, generovaných výdatne podporovaným vedecko-technickým rozvojom, stimulujúcim podnikateľským prostredím a vysokoúčinným systémom únikov mozgov z celého sveta. Spojené štáty patria ku krajinám s najvyšším podielom výdavkov na vedu a výskum na HDP, v čom výrazne prevyšujú EÚ. V USA tento podiel predstavuje 2,7 %, kým v EÚ len 1,9 %, pričom medzi členskými štátmi ešte existujú výrazné rozdiely. Ku krajinám s najvyššou úrovňou patria Švédsko -- 3,78 %, Fínsko -- 3,37 % a Nemecko -- 2,5 % . Navyše pritom hrá dôležitú úlohu aj faktor absolútneho objemu zdrojov vynakladaných na vedu a výskum, ktorý je v USA 1,8-krát väčší ako v EÚ a v prepočte na obyvateľa je väčší dokonca 2,4-krát. Tento problém sa v istom zmysle ešte viac skomplikoval rozšírením EÚ, pretože kandidátske krajiny nedosahovali ani jednopercentný podiel výdavkov na vedu a výskum na HDP a v absolútnom vyjadrení na obyvateľa je to 10-krát menej ako v EÚ-15.
Popri najmodernejšom zbrojnom priemysle a obrovskej vojenskej sile majú USA celý rad ďalších strategických výhod. Najdôležitejšou výhodou USA v súperení s EÚ je však politická a ekonomická kompaktnosť a jednotná cieľavedomá hospodárska politika, ktorú sa Európe ani po 40 rokoch integrácie ešte zďaleka nepodarilo dosiahnuť.