Ľudskú pokožku obýva viac ako 180 rozličných mikroorganizmov, z ktorých boli doteraz niektoré úplne neznáme. Na jedinečnú rozmanitosť a dynamiku tohto "ekosystému" prišli vedci z Newyorskej univerzity. Mikroorganizmy osídľujú pokožku najmä v blízkosti potných žliaz, pretože pot je pre ne zdrojom živín. Baktérie sa tiež postarajú o premenu látok, ktorej dôsledkom je nepríjemný zápach. Kyseliny, ktoré sa potením vďaka mikroorganizmom vytvárajú, však poskytujú ochranu proti zvýšenému výskytu choroboplodných príživníkov. Priveľa hygieny preto môže byť niekedy i zdraviu škodlivé.
SITA
Vikingovia sa na šírom mori pravdepodobne orientovali pomocou polarizovaného svetla. Vyplýva to zo štúdie maďarského biofyzika Gábora Horvátha. Už v 60. rokoch sa dánsky archeológ Thorkild Ramskou domnieval, že okrem Slnka a Mesiaca, alebo keď bolo zamračené, používali Vikingovia na orientáciu aj špeciálne minerály ako cordierit, turmalín či kalcit. Tie totiž vytvárajú s nepolarizovaného svetla polarizované, podľa ktorého sa mohli Vikingovia na svojich dlhých plavbách orientovať. Na potvrdenie tejto štúdie a teoretických domnienok však zatiaľ chýbajú archeologické nálezy.
SITA
Veľké zaľadnenie Zeme pred 33,5 milióna rokov mohlo mať oveľa väčší vplyv na klímu vznikajúcich pevnín, ako sa doteraz predpokladalo. Ako vyplýva zo štúdie amerického vedca Alessandra Zanazziho, ochladenie tiež pomohlo k rozšíreniu cicavcov, ktoré dokážu oveľa lepšie čeliť nízkym teplotám ako studenokrvné živočíchy, ktoré dovtedy dominovali svetu. Pokles priemerných teplôt mohol vtedy v priebehu 400 000 rokov dosiahnuť až 8,2 stupňa Celzia.
ČTK